Forever♡

6*

Alex

Už je to druhý deň čo sme s Mattom v nemocnici. Som naozaj rád ,že vyviazol len so zlomenou nohou a narazenou rukou. Do smrti by som si vyčítal keby sa mu stalo niečo horšie.

Unudene som ležal na nemocničnej posteli a pozeral telku. Chcel som ísť za Mattom, no kvôli mojim rebrám a kvôli tomu ,že ešte spí som nemohol.

Ráno som dokonca volal s mamou a bratom. Vraj nás prídu navštíviť.

Odrazu mi niekto zaklopal na dvere a vošiel dnu. Túto osobu by som nečakal ani vo sne.

Isabella. Moja sekretárka. Doterná sekretárka. Mal by som ju už konečne vyhodiť. Lenže čo robiť, keď jej otec je môj veľký klient.

"Dobrý deň." pozdraví ma. Vyká mi. Neželám si aby mi tykala aj keď je len o dva roky mladšia.

"Čo tu robíš?" opýtam sa prekvapene. Keby ju tu našla Emma,no....nechcem vedieť čo by sa dialo.

"Prišla som vás pozrieť. A priniesla som vám ovocie." usmeje sa a položí tri pomaranče na stolík vedľa mňa. Jasné že opäť pri tom nezabudne zvýrazniť svoj výstrih, ktorý sa jej deň od dňa zväčšuje.

"Ďakujem ale nato mám svoju manželku." milo sa usmejem a ona skrčí nos. Kurva o čo jej ide?

"Mohla by som sa vás niečo spýtať?" nadvihne obočie.

"Pokiaľ sa to týka práce tak áno." som asi trocha zlý, no nemám na ňu náladu.

"Prečo ste na mňa taký? Ja viem že sa vám páčim."povie zvodne, no so mnou to ani nehne.

"Isabella odíď." poviem jednoducho. Zatvári sa ubolene, no neodchádza. Práve naopak. Pomaly smeruje ku mne. Kebyže ma tie rebrá tak nebolia, odprevadil by som ju aj sám.

"Nemusíš to skrývať. Určite túžiš po mne tak ako ja po tebe. Už od prvého momentu čo som ťa uvidela. Ešte nikdy som nevidela takého sexi muža." oblizne si peru.

"Tak po prvé: povedal som ti asi miliónkrát aby si mi vykala a po druhé:jediný kto ma priťahuje je Emma. Ty ani zďaleka." poviem a ona vyvalí oči.

"A máš výpoveď." poviem, na čo si šokovane zakryje ústa.

"Snáď si si nemyslela že po týchto rečiach si ťa nechám pri sebe ako sekretárku.Zavolám do firmy aby to vybavili. Od zajtra nepracuješ v mojej firme." doširoka sa usmejem.

"Toto ešte oľutujete." zatne päste a ja sa zasmejem.

"A čo mi urobíš?" nadvihnem obočie. Odrazu započujem Emmin hlas z chodby. Stuhnem.

"Toto." uškrnie sa a rýchlo podíde k mojej posteli. Nestihol som vôbec zareagovať.

Ona ma pobozkala.

Ona ma pobozkala zrovna vtedy,keď Emma vstúpila do izby.

Emma

Nakúpila som im niečo do nemocnice. Nech mi tam nezomrú hladom. Podľa všetkého tam veľmi chutne nevaria. Sama to dobre poznám. V obchode som stretla Toma, ktorý bol z toho vystrašený ako aj my všetci.

"Ahoj Em, idem na vyšetrenia tak že čí nepôjdeš so mnou jedným autom do nemocnice." ozve sa do telefónu Rita.

"Jasné a kedy máš vyšetrenia?"opýtam sa.

"O hodinku." povie a my sa dohodneme.

Zbalila som im do nemocnice aj čisté veci, aby neboli v tých istých.
Matt má o dva dni narodeniny. Rozhodla som sa ísť ešte do hračkárstva a kúpiť mu darček.

Je tu toho plno. Veľa plyšákov, aut a iných vecí. No keď som uvidela jednu, tak som vedela že tú musí mať. Bol to obrovský mimoň. Stál skoro 80€, no ja som mu ho kúpiť musela. Bude to spoločný darček s Alexom. Naložili mi ho do auta, keďže bol naozaj ťažký a ja som si ho odviezla spokojne domov. 

Myslím že z tohto darčeku sa bude spamätávať dlho.

"Môžme?"opýta sa Rita v aute a ja prikývnem. Pripútam sa a vyrážame.

"Nechcela by si už obmedziť to šoférovanie?"opýtam sa jej pri pohľade na jej bruško. Síce ho nemá veľké, ale pri jej zdravotnom stave je to riziko.

"Ešte nie. Počkám do 6 mesiaca a potom už nebudem šoférovať. To mám už len mesiac." zasmeje sa.

"Inak ty si v druhom mesiaci?" nadvihne obočie a ja prikývnem.

"Možno mi neuveríš ale je to vidieť. Trošku si sa tak zmenila. To bude aj tým že máš ploché brucho zrejme alebo čo." pokrúti hlavou a ja sa zasmejem.

"Tak to si prvá čo mi to povedala. Alex mi jedine hovorí že sa mi zväčšili prsia." poviem, na čom sa zasmejeme obidve.

"Tak to ja zase posúdiť neviem ,to vie len majiteľ." zasmeje sa a ja očerveniem.

"Viem si predstaviť že rád študuje zmeny tvojho tela." uchechtne sa Rita a ja so smiechom pokrútim hlavou. Som rada, že nestráca chuť smiať sa.

Ale, má pravdu. On rád.

Zastavili sme na parkovisku a obe sme vystúpili.

"Dokedy ti to bude trvať?"opýtam sa jej.

"Asi dve hodinky." mykne plecom a ja prikývnem.

"Potom zavolaj." poviem a ona prikývnem. Potom sa obe rozdelíme. Ja smerujem do budovy s lôžkami a ona do tej s ambulanciami.

Na chodbe stretnem jednu zákazníčku.

"Oh, Emma zlatíčko to ste vy?" je to milá staršia dáma, ktorá si ma v butiku veľmi obľúbila. 

"Ahojte. Čo vy tu?" objímem ju. Jej objatie vždy pomôže.

"Mám tu manžela. Zlomil si ruku. A ty moja?" milo sa usmeje.

"Mám tu manžela a syna. Mali autonehodu." poviem a jej úsmev zmizne.

"Preboha zlatíčko sú v poriadku?" opýta sa vystrašene a chytí ma za ruku.

"Našťastie sú. Matt má  zlomenú nohu a Alex narazené rebrá." objasním jej a ona si povzdychne.

"A ty si v poriadku?Bábo?" pohladí ma po bruchu a ja sa usmejem.

"Sme v poriadku. V tom najlepšom." poviem a ona ma objíme. To som však ešte nevedela čo sa stane keď vojdem do Alexovej izby.

"Tak musím ísť moja. Dcéra ma dole čaká. Tak držím palce a hlavne sa šetri. Ahoj."s pozdravom sa vzdiali k výťahom.

Ešte som si kúpila v automate cappuccino a vybrala sa najprv za Alexom a spolu s ním za Mattom.

Otvorila som pomaly dvere, keď som to uvidela. Neznáma žena ho práve pobozkala. Je síce pravda že sa netváril že sa mu to páči, no aj tak. Zranilo ma to.