Alex
"Alex?" bože si to ty?
"Ahoj Maggie."ostanem šokovane stáť.
Maggie je moja bývalá priateľka. Bol som s ňou ešte pred Emmou. Dva roky. No dobre, musím sa priznať,že ešte vtedy ako sme mali s Emmou úplne na začiatku, tie sexuálne aférky, ešte vtedy som s ňou stále bol.
Nikdy sa o tom Emma nedozvedela. Nikto jej to ani našťastie nepovedal. Inak by ma nechcela a ani by si so mnou nezačala a nikto nevie ako by sme teraz na tom boli.
Možno by sme neboli manželia a nemali by sme dve krásne deti.
"Čo ty tu? Bože môj veď to sú roky." zasmeje sa a objíme ma. Priam okamžite si všimnem Mattov zmätený výraz. Zoe sme nakoniec nechali s Alice. Išli na kurz plávania.
"To je tvoje?" nadvihne prekvapene obočie.
"Áno. To je môj syn Matt. Mám aj dcéru Zoe." usmejem sa. Ona naopak. Zatvári sa nadmieru znechutene.
Bože povedz mi. Ako som sňou mohol tie dva roky vydržať? Bol som veľký debil. To sa musí nechať.
"A to ich máš ako s kým?" prekríži si ruky na hrudi. To je teraz výsluch?
"S mojou manželkou."zasmejem sa na nej.
" To akože s tou? S tou čo si ma kvôli nej nechal? "opýta sa prekvapene až dokonca mierne šokovane.
" Presne s ňou. S Emmou. "poviem a ona pretočí očami.
" To si si teda vybral. "zasmeje sa a ja sa zamračím. Poslal som Matta na tie trampolíny a ja som sa postavil tak, aby som bol čo najbližšie k nemu a mohol ho sledovať.
" Ja som so svojim výberom nadmieru spokojný. "poviem zamračene. Teraz vážne nechápem, o čo jej ide.
" Ale no tak Alex. Veď sa na seba pozri. Ty potrebuješ úplne iný typ ženy. " žmurkne. Veď ona sa nezmenila. Vôbec. Ani troška. Je ešte horšia ako bola. Tvári sa, že je niečo viac ako všetky ženy okolo nej.
"Si sa nezmenila Maggie." poviem zhnusene.
"Ja viem. Som stále kočka. A tiež viem aj to, že ťa stále priťahujem. Alebo to tak nie je?" pomaly sa priblíži ku mne.
"Pokiaľ si si nevšimla. Alebo to nepochopila, tak ja som ženatý a mám dve deti." rozhodím rukami nad jej nechápavosťou.
"A to tak ešte stále tá... No proste ona ťa ešte stále neomrzela?" povie smutne.
"Preboha Maggie vidíme sa ale po 6 rokoch. A ty prvé čo urobíš je to, že sa ma opýtaš čí ma moja žena neomrzela?" táto žena je strašná.
"Prečo sa hneď zlostíš? Veď ja ťa len veľmi rada vidím." opäť sa o krok priblíži. Dochádza mi trpezlivosť.
"Musím ísť. Pokiaľ si si nevšimla som tu so synom, ktorému sa musím venovať. Teda, nemusím. Ja chcem." usmejem sa. Otočím sa a chystám sa na odchod, no chytí ma za ruku.
S poslednou kvapkou trpezlivosti sa na ňu otočím.
"Keby ťa teda ale niekedy prešla, daj mi vedieť." povie a do rúk mi vsunie jej vizitku. Pozriem na ňu.
Vraj je šéfkou agentúry pre spodné prádlo.Len som sa nad ňou zasmial a hodil jej ju späť do tváre.Bez toho aby som sa opäť otočil, som sa vybral za Mattom, ktorý skákal ako o dušu.
Dúfam, že už ju nikdy nestretnem. A už vôbec nie keď budem niekde s Emmou.
Nechcem aby sa o nej dozvedela. A už vôbec nie po tých rokoch čo sme spolu. Určite by sa na mňa veľmi nahnevala a už vôbec nechcem vedieť, čo by urobila.
Emma
Hrozne sa nudím. Keďže po operácii musím len ležať a byť v pokoji. Otec je teraz u Jamesa. Chvíľu je so mnou, no väčšinou je pri Jamesovi.
Pokiaľ by vás zaujímalo ako je na tom James, tak vám musím povedať, že našťastie sa jeho stav výrazne zlepšil. Konečne má vraj nejakú farbu a nie je biely ako mŕtvola.
Som nesmierne šťastná. Dúfam, že sa čoskoro zotaví úplne.
"Dobrý deň Emma." vojde do izby sestrička.
"Dobrý Emily." usmejem sa. Emily sa pozrie na všetky prístroje a údaje z nich si zapíše do papierov.
"Pokiaľ to pôjde takto s tebou ďalej, tak môžeš ísť o také dva dni domov." usmeje sa.
"To ma teší. A James?" nadvihnem obočie.
"Ten tu ostane určite dlhšie ako ty. Myslím, teda aspoň podľa toho čo hovoril doktor tvojmu otcovi, že o takých 7 až 9 dní." to veľmi rada počujem. Snáď nebude mať žiadne komplikácie a bude všetko v poriadku ako predtým.
"A kedy sa zobudí?" opýtam sa. Už som ho chcela vidieť aj počuť.
"Neviem Emma. Ale myslím že čoskoro. Jeho stav je výrazne lepší. Dlho to nepotrvá." povie a s úsmevom opustí izbu.
Odrazu mi zazvoní mobil.
Alice
"Ahoj Alice." zodvihnem ju.
"No konečne ťa počujem Emm." zasmeje sa do telefónu. Priam ihneď započujem aj Zoe, ako sa smeje.
"Je tam s tebou aj malá?" poteším sa. Tak veľmi mi deti chýbajú.
"Samozrejme. Veď nepočuješ ako sa smeje?" zasmejem sa aj ja. Jej smiech sa nedá nepočuť.
"A Matt?" chcela by som počuť aj jeho hlas.
"Ten je s Alexom na výlete. Išli na nejaké trampolíny čí kam to." povie a ja sa usmejem. Som rada, že si Alex zobral kvôli deťom v práci voľno.
"A vy dve čo robíte?"
"Predstav si, my dve sme na kurze plávania." povie.
"Čože? Ty a Zoe?" jemne zmrštím čelo. Dúfam, že mi ju tam neutopí.
"Presne tak. Budú z nás morské panny." zasmeje sa a ja tiež.
"To bol určite tvoj nápad." zasmejem sa.
"A koho iného. Tvoj manžel mi ju nechcel dať. Vraj ju utopím a potom utopí on mňa." opäť sa zasmejeme.
"Aspoň že sa zabávate." vzdychnem si.
"Neboj sa moja. O pár dní tu budeš s nami."usmejem sa. Už aby to bolo.
"Neviem čí prídem hneď. Veď, kto sa bude starať o Jamesa?" pretriem si tvár.
"To ja neviem Emm. Ja viem že to je tvoj brat a bojíš sa o neho. To všetci. Ale nesmieš zabúdať, že tu máš manžela aj deti, a oni bez teba nechcú byť. Chýbaš im všetkým."usmejem sa.
Má pravdu. Musím sa starať aj o svoju rodinu. Aj otec sľúbil, že ostane s Jamesom pokiaľ nebude úplne schopný sa o seba starať.A ja ho budem chodiť navštevovať aj s deťmi a Alexom.
Len dúfam, že James opäť nedostane depresie.
James
Vidím len tmu. Chcem otvoriť oči a pozrieť sa čo sa deje, no nejde to. Mám príliš ťažké viečka.
Cítim bolesť, no neviem určiť z čoho pochádza.
Počujem hlasy. Jeden je známy a ten je otcov a ten druhý? Ten nepoznám. Nikdy predtým som ho nepočul.
Čo sa mi stalo? Neviem si na nič spomenúť. Prečo nemôžem otvoriť oči a zistiť viac.
Snažím sa pohnúť rukami, no sú ako kameň.
Odrazu započujem výkrik.
"Pohol sa. Pán doktor. On pohol rukou."
