Forever♡

37*

Emma

Absolútne rozbitá sa zobudím na gauči vedľa neznámeho chlapa.Rozhliadla som sa po miestnosti a potom som si to uvedomila.

Veď ja som doma.

Nechápala som.Nahla som sa aby som sa bližšie pozrela na neznámeho. Až potom mi blyslo, že to žiadna neznáma osoba nie je.

Bol to Alex.

Ale potom čo ten chlap z reštaurácie? To sa mi len snívalo?

Bola som neskutočne zmätená a tak som bola nútená zobudiť Alexa.

"Alex. Stávaj."potrasiem s ním. Alex sa nespokojne zamrví. Ubolene sa vyrovná a rozospato na mňa pozrie.

" Stalo sa niečo?"pretrie si tvár.

"Áno. Čo sa do pekla stalo? Neostala som v reštaurácii? Nešiel si domov sám?"vychýlim na neho milión otázok.

" Čo?"nechápavo na mňa pozrie.

"Proste mi povedz ,čo sa stalo."rozhodím rukami a on si vzdychne.

" No dobre. Takže po tom čo si si dala dva drinky z ktorých si bola dosť opitá, si ma obvinila že som to všetko naplánoval tak aby pán Schwartz vôbec neprišiel. Snažil som sa ti to vysvetliť,no nepočúvala si ma. Potom si sa rozplakala a išla na toaletu, kde si si sadla na toaletu a plakala. Zavolala ma za tebou čašníčka, pretože sa na teba sťažovali ženy čo chceli ísť na toaletu. Prišiel som za tebou a ty si po mne kričala že mám ísť domov sám,že ty neskôr prídeš. Už ako som bol teda na ceste z toaliet,si sa na mňa vrhla že ťa tam predsa nemôžem nechať.  Dotiahla si ma do divnej miestnosti, kde si ma posadila na gauč a prisadla si ku mne. Plakala si a plakala. Popri tom si zaspala a ja som ťa dotiahol do auta a zvalil sem na gauč,odkiaľ si mi nedovolila odísť až doteraz."dopovie a zahľadí sa na mňa.

Bože mne sa tak hrozne odľahlo. S nikým som nič nemala. Aká som šťastná.

"Tak? Už si spomínaš?"nadvihne obočie.

" No...no na niečo áno."poviem zahanbene. To je neskutočný trapas.

"Trapas, čo?"zasmeje sa a ja prevrátim očami.

" Emma vypila si dva drinky a bola si na šrot."opäť sa zasmeje.

"Sa divíš? Veď ja nepijem. A bolo to aj dosť silné."obhajujem sa.

" Tak potom prečo si si dala aj druhý?"nadvihne obočie. Lebo som hlúpa.

"Lebo som ťa asi chcela nahnevať. Alebo som bola skôr nahnevaná ja."myknem plecom.

" Čiže nabudúce,to budem ja kto bude piť zlato."postaví sa a prejde do kuchyne,kde si dá variť vodu na kávu.

Alex

Teraz môžem byť nahnevaný na Emmu aj ja.Síce ju chápem že mala nervy kvôli tomu že tam vôbec so mnou musela byť,no mohla predpokladať, že sa opije keď nie je zvyknutá na alkohol.Videl som na jej pohľade ,že je z toho čo som jej povedal prekvapená. Veru som to mal natočiť na mobil a dnes jej to ukázať.Správala sa ako 5 ročné decko,čo nedostalo vysnívaný darček na vianoce. A to len preto,že som chcel ísť domov sám potom,čo ma vlastne  ona sama poslala domov.

No proste naozaj zlý večer,na ktorý tak skoro nezabudnem. Čí naň vôbec zabudnem.

Uvaril som si kávu a spravil dva toasty. Musím ísť do práce. Opäť som nevyspatý. Už asi tri dni som nespal skoro vôbec. Som úplne rozbitý. Nemám žiadnu energiu a musím priznať,že ma to tu prestáva baviť.

Keby to aspoň medzi mnou a Emmou bolo všetko v poriadku ako predtým.

Hneď by mi bolo lepšie.

V práci som išiel hneď hľadať pána Schwartza. V kancelárii nebol a tak som išiel za sekretárkou.

"Maggy neviete kde je pán Schwartz?"Maggy je zahľadená do počítača a vôbec ma nevníma. Nahol som sa cez pultík k nej a zamával jej pred tvárou. Zľakla sa,no aspoň hneď zbystrila.

"Ou. Pane. Prepáčte. Bola som zamyslená vo výpočtoch."ospravedlňuje sa.

" To je v poriadku. Neviete náhodou,kde je šéf?"Maggy sa pozrie do kalendára a ťukne si po hlave.

"Pán Schwartz má dnes vyšetrenia v nemocnici. Príde až poobede."usmeje sa a ja prikývnem.

Nuž,budem musieť na neho počkať.

Emma

Dnes už prišla Kate,naša opatrovateľka. Poprosila som ju aby zabavila deti zatiaľ čo ja budem variť.Rozhodla som sa uvariť kuracie mäso na prírodno so zeleninou a zemiakovou kašou. Deti to majú veľmi rady a aj ja mám na to celkom chuť.

Pri tom ako som varila som musela stále rozmýšľať nad včerajškom.

Ten sen bol naozaj ako skutočný.Až mi je pri tej predstave zle. Na druhej strane som šťastná že to bol len sen. Lebo keby nie sama by som si to nikdy neodpustila.

Napriek všetkému čo sa medzi mnou a Alexom za poslednú dobu udialo,je to môj manžel a ja ho ľúbim. Nikdy by som to za normálneho stavu nedokázala urobiť. To by bola asi najhoršia vec čo by som za svoj život urobila.

Bola som tak zamyslená a pohoršená nad svojim včerajším správaním,že som sa ani poriadne nevenovala krájaniu mäsa.

Mala som naozaj ostrý  a veľký nôž s ktorým by som normálne nekrájala nič,pretože sa vždy porežem. No teraz to bolo iné. Bola som v divnom rozpoložení ,plus to mäso čo sa šmýkalo.

Ani som si neuvedomila ten moment kedy som si sekla do palca na ruke.
Ihneď som pocítila štipľavú bolesť.

Na prvý dojem rana obrovská. Aspoň pre mňa. S bolesťou palca som prešla k umývadlu do kúpeľne,kde som si to dala pod vodu.

Myslela som si že to pomôže,no práve naopak. Ako keby to tá voda rozprúdila ešte viac. Rana sa mi zdala naozaj hlboká. Na to asi nebude stačiť obyčajný leukoplast.

"Kate?"zakričím na ňu. O pár sekúnd prišla za mnou so širokým úsmevom. Ako si však všimla môj prst,úsmev ju prešiel.

" Preboha. Emm. Čo sa ti stalo?"podíde ku mne.

"Krájala som mäso."myknem plecom.

" Svoje?"povie a ja sa v celkom nevhodnej chvíli zasmejem na tom ako som šikovná.

"To je na šitie moja."povie.

Mala pravdu. Môj palec teraz zdobia tri stehy.

Hneď ako som prišla domov na mňa skočili deti. Zatiaľ ako bola so mnou Kate na pohotovosti,deti strážila jej veľmi dobrá kamarátka.

" Mami ukáž prst."povie zvedavo Matt.

"Zlatko."pokrútim nad ním hlavou a ukážem mu prst zatiaľ zaviazaný v obväze.

" Wau. Bolí to?"opýta sa ma.

"Bolí. Hlavne dúfam že ty nebudeš nikdy potrebovať šitie. Ty a ani Zoe."pohladím ho po hlave.

" Zoe?"rozbehne sa so smiechom za ňou. Zoe si myslí že sa s ňou chce hrať a tak sa rozbehla oproti nemu. Narazili do seba a a spolu so smiechom sa zvalili na zem. Obaja sa na mňa otočili a ukázali rukou aby som sa k nim pridala.

Len som nad nimi pokrútila so smiechom hlavou a rozbehla sa k nim.