Emma
Konečne doma. V Scottovom kaderníctve som strávila skoro tri a pól hodiny. A to nie len upravovaním,ale aj fotením mojich vlasov.
Najprv som tak celkom nechápala na čo tie fotky chce. Ale potom mi to ukázal. Priniesol mi veľký album s rôznymi strihmi a účesmi.
Povedal že jeden hrubý album venuje mojim vlasom. Vraj dlho nevidel také pekné vlasy,čo som mu až tak neverila.Veď ich mám úplne obyčajné.
"Neuveríš čo sa mi stalo."poviem s úsmevom Alexovi sediacemu v záhrade pri deťoch.
" Cestou do kaderníctva ťa uniesli mimozemšťania a priniesli ťa naspäť až teraz po troch hodinách? Lebo iba to vysvetľuje že si tam bola tak dlho."povie Alex a odpije si z koktailu.
"Ha-ha."falošne sa zasmejem.
" Nie to naozaj nie je ono. Celú dobu som bola v kaderníctve. V luxusnom kaderníctve."poviem a Alex pretočí očami. Kaderníctva nemá veľmi rád od tej doby čo ho ostrihali skoro dohola.
"Čiže ťa tam toľko držali násilím?"nadvihne obočie a ja pretočím očami.
" Bože prestaň. Nie. Bol tam veľmi sympatický,milý,mladý kaderník. Hovoril že mám dokonalé vlasy a požiadal ma čí by som nenafotila moje vlasy v rôznych podobách."myknem plecom. Alex sa zamračí. To určite preto že som Scotta opísala ako sympatického,milého a mladého muža.
"Čo?"vydá to seba Alex.
" Proste mi zaplatil za to, že som ho nechala robiť mi rôzne účesy a vyfotografovať to."sadnem si vedľa Alexa a vyložím si nohy na voľnú stoličku.
"Ako si robíš srandu ,čí to myslíš vážne?"nadvihne obočie. So smiechom pokrútim hlavou a sadnem si na neho.
"Alex,Alex."zasmejem sa a dám mu sladkú pusu od jahody.
" Neboj sa. Ten kaderník sa volá Scott."poviem.
"A to akože keď sa volá Scott tak sa nemám báť?"zasmeje sa a ja pokrútim hlavou.
" Nedopovedala som. Volá sa Scott a má rád mužov."prejdem Alexovi prstom po hrudi. Ten sa však zatvári nechápavo.
"Čo má rád?"na čele sa mu vytvoria vrásky od zamračenia.
" Je to gay. Má rád rovnaké pohlavie. Homosexuál. Teploš."začnem mu vymenovávať všetky možné oslovenia, ktorými ich ľudia nazývajú. Alex sa len zasmeje.
"Pochopil som. Len som si to musel overiť."zasmeje sa a ja tiež.
" Je naozaj milý. Dokonca povedal ,že nabudúce mám prísť s manželom. Že je dosť možné že odídem bez neho."dopoviem a začnem sa neskutočne smiať.
Prišlo mi to naozaj veľmi vtipné. Ani neviem prečo. Proste len tá predstava že Alex a Scott. Z jednej strany pre mňa nechutné,no aj veľmi smiešne.
"Stačí."povie Alex po piatich minútach môjho smiechu.
" U-už kon-nčím."zdvihnem ruku do obranného gesta.Vydýchala som sa a zotrela si slzy.
"Fú. Prepáč zlato. Ale keď som si to predstavila."opäť sa zasmejem. Alex sa zamračí.
" Chceš snáď povedať že by som bol pekný gay?"nastaví sa do divnej pózy.
"Hej. Totálne sexi."poviem a on sa zasmeje.
Postavil sa a prešiel ku mne. Sklonil sa a rukami sa zaprel o moje kolená.
" Veď ja ti večer dokážem že by som nebol dobrý gay."žmurkne a so smiechom odíde do domu.
Teraz naozaj neviem ako to chápať.
James
Už to bude mesiac, čo sú Emma s Alexom a s deťmi v Nemecku.
Musím sa priznať že mi chýbajú. Síce s nimi volám,no to nie je také ako keby tu naozaj boli.Počas tej dobe som vystriedal tri ženy. Jedna bola dokonca o 8 rokov mladšia odomňa. Takže som si po jednej naozaj neplánovanej noci dal odstup.
Neviem prečo to takto striedam. Zmenil som sa. Asi som stále z jej smrti. Nedokážem ani vysloviť jej meno. Hneď by sa mi vrátili všetky tie spomienky a chvíle. Keď si uvedomím aj po takej dobe,že už ju nikdy neuvidím,nikdy ju nebudem počuť ani cítiť, je mi hrozne.
Dokázal by som si aj ublížiť. Dokonca aj sa zabiť. Ale nemôžem. Viem že by som ranil otca a Emmu. Určite aj Alexa. Ešte že mi aspoň oni ostali.Z môjho rozmýšľania o smrti ma vyrušil čašník.
"James dáš si ešte jedno?"dopijem a záporne pokrútim hlavou. Už mi tri vážne stačili.
Od vtedy čo odišli do Nemecka som tu skoro každý deň. Hovorím,ide to so mnou dolu vodou. Som asi závislý na sestre,ktorá ma už vlastnú rodinu.
Aj ja som mohol mať. Krásneho syna. A stále pri sebe krásnu manželku.
Bože ako ja nenávidím rakovinu. Keby boh naozaj bol, dovolil by niečo takéto?
Vzdychol som si a postavil sa. Zaplatil som a vybral sa von z baru. Aspoň že je len pár metrov od môjho domu.Do tváre mi fúkal vánok,ktorý bol veľmi príjemný.
Mal som chuť si sadnúť na zem a len tak sedieť a pozorovať to množstvo hviezd na nebi.
Predstavoval som si, že jedna z nich je moja láska. Že na mňa zhora pozerá. Že ma počuje a dáva na mňa pozor.
Bol som taký zahľadený na hviezdy,že som si ani nevšimol auto rútiace sa rovno na mňa.
