Forever♡

13*

Emma

Od smrti Rity ubehli už tri mesiace. Nedá sa povedať ,že sa všetko vrátilo do starých koľají.

To sa totiž nevráti nikdy.

No musím povedať, že je to  o trošku lepšie. James už neberie lieky a už dokonca spáva aj v svojom dome. Chodí do práce a aj konečne viacej jedáva. My s Alexom sme sa tiež dostali do celkom normálnejšieho života.

Už som dokonca v piatom mesiaci tehotenstva. Dnes idem k lekárovi aby určil pohlavie.

Som veľmi zvedavá a naozaj sa teším.

"Tak ja idem. Keď prídem môžeme vyraziť." oznámim Alexovi a on prikývne. Ideme na týždeň za otcom a Alice. Volali sme aj Jamesa, no ten nemá vraj náladu. Povedal ,že možno príde na dva dni. Tak som naozaj zvedavá.

Nastúpila som do auta a smerovala k lekárovi.

***

"Gratulujem. Bude to dievčatko." povie lekár a ja sa naradostene usmejem. Takže sa Mattovi vyplní želanie, mať mladšiu sestričku.

"Ste si istý?"opýtam sa a lekár sa zasmeje.

"Na 100% som si istý. Je veľmi dobre otočená, čiže je všetko dobre vidieť."povie a ja prikývnem. Keďže som mala ešte chvíľu čas, rozhodla som sa ísť od lekára kúpiť prvé vecičky pre našu malú.

Bude to také menšie prekvapenie pre mojich chlapov.

V obchode som kúpila ružové body s nápisom little princess a červenú čapičku.

"Jééééj ja budem veľký braček."zazubí sa Matt a my s Alexom sa zasmejeme.

"Hej budeš. Tešíš sa?" usmejem sa a on rýchlo prikývne.

"A ako sa bude volať?" opýta sa s iskričkami v očiach.

"Hm, nad tým sme ešte ani nerozmýšľali." povie Alex. To je pravda. 

Super.

"Ona nebude mať meno?" opýta sa udivene Matt. Tie jeho nápady.

"Jasné že bude mať. Len ešte nie sme rozhodnutí, že aké." poviem a on pokrúti  nad nami hlavou. Niekedy mám naozaj pocit ako keby mal viacej rokov než má.

"Tak rodinka,koniec zábavy. Vyrážame." tleskne Alex. Zobrali sme zbalené veci a smerovali do New Yorku.

Snáď sa aspoň trocha odreagujeme.

***

"Som hladný." povie už asi piaty-krát Matt.

"Zlatko zastavíme sa na najbližšej pumpe a niečo kúpime." poviem a on sa unavene usmeje. Táto cesta je naozaj dlhá a nudná. Všetko jedlo čo sme mali nachystané ,sme zjedli.

Na pumpe som malému nakúpila všetko na čo mal chuť. Môžem vám povedať, že toho bolo naozaj dosť.

"Jedz to pomaly Matt ,bude ti zle." upozorním ho keď si všimnem ako sa doslova  napcháva bagetou. Malý len prikývne, no ani na mňa nepozrie. Hypnotizuje bagetu.

Odrazu mi zazvoní telefón. Alice.

"Ahoj Em." ozve sa do telefónu.

"Ahoj. Už sme na ceste." usmejem sa,no to vidieť nemôže.

"Dobre už musíte byť aj blízko nie?" opýta sa.

"Hej už asi len tak hodinku." dodám.

"Dobre moja. Veľmi sa na vás tešíme. Otec je jak malý, pobehuje tu a všetko upratuje." zasmeje sa a ja tiež.

On  už je raz  taký. Vždy chce mať všetko perfektné.

S Alice sme sa dohodli že pôjdeme na večeru do reštaurácie. Musím povedať ,že sa celkom teším. Potrebujem sa po tých náročných troch mesiacoch trochu odreagovať a myslím že aj ostatným to padne vhod.

O dve hodiny.

Spoločne sme sedeli v reštaurácii a čakali na vynikajúce jedlo. Atmosféra medzi nami je naozaj príjemná a poviem vám že som dnes naozaj konečne spokojná a moja nálade je omnoho lepšia.

"Inak, volal som s Jamesom."povie odrazu otec, čím zaujme moju pozornosť.

"A? Príde?" opýtam sa. Odpije si z vína a venuje mi pozornosť.

"Povedal že síce sa na to ešte vôbec necíti, no príde v stredu." usmeje sa otec a aj ja. Som veľmi rada že sa nakoniec rozhodol že príde. Hlavne on potrebuje trošku odreagovať.

"Ani neviete ako sa na neho teším. Od pohrebu sme ho nevideli. No, neviem ako sa mám pred ním správať a čo hovoriť." povie Alice smutne.

"Správaj sa úplne normálne Alice. James nie je hlúpy, hneď by zistil že si pri ňom veľmi napätá. Proste sa sním aj o hocičom rozprávaj. Ber ho ako keby bol absolútne v poriadku." poviem Alice a ona prikývne.

Priniesli nám jedlo a my sme sa do toho pustili.

"Tak teraz keď sme najedení, mohli by sme sa premiestniť domov." povie otec a my prikývneme. Už som celkom unavená. Tá cesta dá zabrať.

Okúpali sme malého a dali ho spať. Asi do troch minút bol úplne tvrdý. Potom sa išiel osprchovať Alex a nakoniec aj ja. Zaspali sme priam okamžite.

Streda

"Em?Môžeme sa porozprávať?" opýta sa ma James a ja prikývnem.

"Zlatko choď sa hrať sám ja o chvíľu prídem." usmejem sa a on prikývne.

"Deje sa niečo James?" opýtam sa ho a on pokrúti hlavou.

"Nedeje. Len sa chcem porozprávať so svojou sestrou." jemne sa usmeje. Dlho som ho nevidela sa usmiať. Sadli sme si na gauč oproti sebe.

"Chcem sa ti poďakovať Em." usmeje sa a ja na neho nechápavo pozriem.

"Za čo?" pokrútim hlavou.

"Za všetko. Za to že si bola toto hrozné obdobie viacej so mnou ako so svojou rodinou."chytí ma za ruku a jemne ma pohladí.

"Si môj brat. Moja rodina. Ja som ti chcela pomôcť a byť s tebou. Vždy aj budem James." usmejem sa a on tiež.

"Ja viem že to bolo so mnou ťažké. Choval som sa jak psychopat. Lenže....ja to nezvládam Emma." v jeho očiach uvidím slzy.

"Počúvaj ma James. Si silný, si veľmi silný. Ty všetko toto zvládneš a vieš prečo? Pretože by si to Rita priala. My všetci sme s tebou a aj vždy budeme. Budeme vždy tvoja podpora." silno ho objímem, čo mi opätuje.

"Myslíš že niekedy budem vedieť normálne žiť?" opýta sa smutne. Zotriem mu slzy a jemne sa usmejem.

"Na Ritu nikdy nezabudneš James. No na bolesť áno. Bolesť po dlhej dobe prejde a budeš schopný ďalej viesť normálny život. No všetko chce svoj čas." poviem a on prikývne.

"Mám ťa rád Emma. Hrozne moc rád. Si moja malá sestrička." jemne sa zasmeje  a ja sa doširoka usmejem.

"Aj ja teba James, aj ja teba." poviem a potom ma opäť silne objíme.

Tento rozhovor s Jamesom mi potvrdil jedno. Že bez Jamesa by  môj život nedával význam.