Forever♡

16*

Alex

Musím vám povedať, že byť na dovolenke s dvomi deťmi nie je vôbec jednoduché.

Čakal som že aspoň raz si ich zoberú moji alebo Emminy rodičia. Lenže oni nič. Chápem, prečo by sa mali starať o naše deti. 

Ale aj tak.

Bodlo by mi si od nich aspoň na jeden večer oddýchnuť a stráviť ho vo dvojici s Em. Preto som vymyslel plán.

Poprosím ich všetkých štyroch, aby si dnes večer deti zobrali. Objednal som nám dvom stôl v pár kilometrov vzdialenej  reštaurácii. Taktiež máme objednanú izbu na jednu noc.

Plánujem po dlhom čase romantický večer s mojou láskou.

"Kam ideme?"opýta sa prekvapene Emma, keď nastúpime do taxíka.

"Nechaj sa prekvapiť."žmurknem na ňu a ona jemne očervenie. Ach, toto jej ostalo ešte zo strednej.

"Alex a čo deti?"opýta sa jemne vystrašene. Jemne som jej položil ruku na stehno, kde premiestnila svoj pohľad.

"Zlatko neboj sa. Všetko som vybavil. Rodičia sa o nich dnes večer postarajú." poviem a ona si vzdychne.

"A myslíš že s nimi budú chcieť byť?" nadvihne obočie.

"Hm, budú musieť." zasmejem sa a ona pokrúti s úsmevom hlavu.

"Ale no. Dnešný večer chcem aby bol dokonalý. Nie že by s deťmi nebol, ale potrebujeme byť po dlhej dobe aj sami." poviem a ona prikývne a venuje mi sladkú pusu.

Vystúpili sme pred reštauráciou, ktorá už z vonku vyzerala ako keby ju navštevovali len tie najznámejšie celebrity. Proste luxus.

"Bože Alex veď sa na mňa pozri." povie zhrozene Em.

"Veď ťa vidím." myknem plecom a potiahnem ju za ruku vpred,lenže ona ma zabrzdí.

"Nemôžem tam ísť takto oblečená." ukáže rukami na svoje oblečenie. Zasmejem sa a pretočím očami.

"Ach môj bože. Nemyslíš vážne že sa chceš ísť ešte prezliecť." prekrížim si ruky na hrudi.

"To teda myslím." povie a ja si vtedy zmyslím na to, že sme si so sebou nezobrali žiadne iné oblečenie. Všetko je v našom apartmáne na pláži.

Super.

"Ale my tu nemáme iné veci." poviem a ona si buchne po hlave.

"Aleeeex. Si mohol povedať kam ideme a teraz by nebol taký problém." povie karhavo.

"To bolo prekvapenie."bránim sa.

"Ktoré sa mi nepodarilo." dodám. Em sa na mňa pozrie a usmeje sa.

"Ale podarilo. Ani nevieš ako som šťastná že si niečo také vymyslel. Len...no len mne je hlúpe tam ísť takto obyčajne oblečená." pretriem si tvár a zahladím sa pred seba.

"Musíme tam ísť. Máme rezervovaný stôl." poviem a ona si vzdychne.

"Tak poďme. Budem sa tváriť že som oblečená aspoň trocha normálne." zasmeje sa a ja tiež.

Stále nechápem čo je na jej oblečení zlé. Veď vyzerá úžasne. To asi nepochopím.

To sú proste ženy.

Emma

Jedlo v reštaurácii bolo naozaj neskutočne dobré. Dlho som nejedla niečo také dobré. Všetko tam bolo dobré.