Forever♡

33*

Alex

"Ahojte zlatíčka."poteším sa keď uvidím Emmu a deti.

" Prišli sme ťa pozrieť. Už sme to nemohli vydržať bez nášho tatinka."zasmeje sa Emm a ja tiež.

"Poďte. Sadnite si."ukážem na gauč v priestrannej kancelárii.

" Tak. Čo ste teda robili?"usmejem sa.

"Boli sme s ujom na zmrzline."povie mi natešene Matt. Nemohol som si nevšimnúť Emin karhavý pohľad na neho.

" S ujom? Akým?"nechápavo sa spýtam.

"Prišiel John. Nevedel že si vo firme. Priniesol ti nejaké papiere."povie mierne roztrasene Emma.

" A to ste si dali doma zmrzlinu?"nadvihnem obočie.

"Jasné že nie. Nevedela som sa ho zbaviť Alex. Zavolal nás na zmrzlinu a mne bolo blbé ho odmietnuť."mykne plecom.

" A počkať. Aké papiere? A že nevedel že som tu?"zasmejem sa. Ten niečo chystá. Sme tu deň a už sa to začína komplikovať.

"Vraj nie."povie a ja pretočím očami.

" Takže milá moja. Ten tvoj John,bol ráno tu. Dal mi všetky papiere. Čiže neviem o akých ty hovoríš. Čiže prečo mi klameš?"poviem mierne nahnevane.

Klame on či  snáď ona?

"No dovoľ. Alex nikdy som ti neklamala. Prišiel k nám a tvrdil že nevedel že si vo firme. Ako som asi tak mohla vedieť že klame?"prekríži si ruky na hrudi.

" A hlavne chcela som byť milá k nemu  keďže je aj on tvoj spolupracovník. Nechcela som aby som ti to nejako pokazila."oduto si  sadne a zapozerá sa von z okna.

Takže klame on. Ale prečo?

Chce dostať moju Emm. Mohlo mi to dojsť hneď. Veď kto by ju nechcel.

Je krásna vo všetkých smeroch.

"Prepáč zlato."pristúpim k nej a jemne si otočím k sebe jej tvár. Prepichne ma svojim krásnymi očami,do ktorých sa vždy zamilujem.

" Nahnevalo ma to. Nechápem o čo mu ide. No dobre tak chápem ale to je jedno. Proste nech sa drží od teba ďalej."poviem a ona pretočí očami.

"Alex prečo si hneď myslíš že ma chce každý zbaliť?"lebo to je absolútne jasné , snáď každému.

" Lebo to viem?"opýtam sa ironicky a ona si vzdychne.

"Proste to viem Emm. Nepýtaj sa ma ako ale môj mužský inštinkt mi hovorí ,že ťa chce pretiahnuť."poviem,na čo sa začne Matt smiať. Obidvaja spolu s Emmou sme sa na neho otočili.

" Som si na niečo spomenul."povie a kývne na nás rukou aby sme to nechali tak.

Som jediný kto to nepochopil? Na čo si mohol 5 ročný chalan pri slove pretiahnuť spomenúť?

"Občas ma desíš."poviem mu, na čom sa obaja zasmejeme. Smiech ma prejde ihneď ako si všimnem Emmu,ktorá ma hypnotizuje nahnevaným pohľadom.

" Ale no ták. Emm. Nehovor mi, len mi proste nehovor že si si to nevšimla. Už včera slintal. Hneď ako ťa uvidel."poviem nahnevane.  Si ten idiot myslí že som asi slepý alebo čo.

"Dobre. Všimla som si niečo. Ale Alex nemusíš z toho robiť hneď vedu."rozhodí rukami.

" Dobre vieš že jediného koho chcem si ty."povie a ja sa usmejem.

"Hej. To je mi jasné ale lezie mi na nervy. A to tu sním máme byť celý mesiac."to asi nevydržím.

" Tak to budeš musieť vydržať. Pretože pokiaľ si zabudol,sme tu len kvôli tebe a tým tvojim peniazom. Čiže keď už si na tomto tak trval, tak bez tých peňazí proste neodídeme."skríkne,zdvihne Zoe na ruky, schmatne Matta a nahnevane odíde z kancelárie.

"Nie je taký hrozný."stihne mi zakričať Matt,kým sa za ním zatvoria dvere.

Toto mi chýbalo. Ešte nech si ho obľúbia aj deti. Nech ma už vážne trafí šľak.Sadol som si za  pracovný stôl a dal si hlavu do dlaní.Musím to nechať tak. Teraz sa naozaj musím venovať práci. Pokiaľ ma Emma naozaj ľúbi,tak sa nenechá na nič zlákať.

Musím jej plno dôverovať.

Emma

Tak hrozne ma nahneval.

Prečo by ma mal chcieť každý chlap len do postele? Čo keď ma chce len ako kamarátku ktorú nemá. Ktorej sa chce vyrozprávať.

"Ma-ma."preruší môj tok myšlienok Zoe. Ležali sme obe  na posteli. Matt sa zatiaľ hral s autíčkami pri posteli na koberci.

Ležala som s nohami pokrčenými,kde som si vysadila Zoe. Začala sa mi hrať s vlasmi.

Neviem prečo ale svojim spôsobom ma to upokojuje.

Zrazu sa začala za niečim naťahovať. Pozrela som sa tým smerom a uvidela som hrebeň. Usmiala som sa a podala som jej ho. Zoe zo mňa zliezla a ťahala ma aby som si normálne sadla.

Natešene si sadla na mňa a začala ma nemotorne česať. Sem-tam ma poriadne poťahala za vlasy,no nereagovala som. Nechala som ju nech sa zabáva.

O chvíľu k nám prišiel Matt,ktorý sa rozvalil cez polku postele. Úplne ako keby odpadol. Zasmiala som sa a začala som ho hladiť po chrbáte.

Má to od malička veľmi rád.

Cítila som veľkú spokojnosť na srdci. Až na to že mi tu chýba Alex.

Je 9 hodín večer a on ešte neprišiel. Síce sme sa pohádali,no bojím sa o neho.

Asi po pol hodine som dala deti spať a ja som sa išla osprchovať. Umytá už v pyžame som sa premiestnila dolu do obývačky.

Rozhodla som sa ,že počkám na Alexa.

Prešla hodina.

Dve.

Dokonca aj tri a on nikde.

Zobrala som mobil a vytočila som jeho číslo.

"To nemyslíš vážne Alex."hodím mobil na gauč vedľa mňa.

Má ho vypnutý alebo vybitý. V tejto chvíli sa to fakt hodí.

Chvíľu som rozmýšľala čí nemám zavolať pánovi Schwartzovi. Možno je tam možnosť že sa toľko zdržali v práci.

Bože Emma do polnoci? To určite nie.

Vzdychla som si a schmatla mobil. Už už som mala vytočené jeho číslo,keď buchli dvere a dnu niekto vošiel.