4*

4.6K 283 35
                                    

O dva dni.

Emma

Celá rodina už vie že som tehotná. Je to dokonca už aj aktuálne, pretože mi to potvrdil aj lekár. Všetci sa tešia, no ja som na tom trocha inak.

Mám strach.

Mám strach z toho že to nebudeme zvládať.Je to totiž totálne neplánovane. Ani neviem kedy sa to v podstate stalo. 

Hlavne nech je to zdravé a nech sa má medzi nami dobre. Najlepšia bola reakcia Matta, ktorý sa začal smiať. Nechápavo sme na neho pozreli a on nám vysvetlil, že videl bociana a že vedel že ide k nám. 

"Dávajte si pozor dobre?" upozorním Alexa a Matta. Alex ho berie na chlapskú jazdu s Jamesom a Tomom.

"Neboj sa Em,bude o neho dobre postarané."žmurkne Alex a vlepí mi rýchly bozk. Potom následne aj malý a nastúpi do auta, kde ho Alex pripúta. Idú do aquaparku a potom bohviekam. To má  Matt k narodeninám od Jamesa a Rity.

Hrozne sa teší na tie malé bazény s atrakciami.

Zaliala som tri kávy, keď odrazu zazvonil zvonček. Sú tu. Vicky a Rita.

"Ahojte." pozdravíme sa a prejdeme do obývačky.

"Tak čo mami? Ako sa máš?" opýta sa ma Vicky s úsmevom.

"Mám sa celkom dobre. A vy? Kde máš malú?" opýtam sa zase jej.

"Je u starej mami ." zasmeje sa.

"Ja sa mám tiež celkom dobre. Zatiaľ to zvládam." jemne sa usmeje Rita a ja ju pohladím po ruke.

"Svadba sa blíži." zmením  pre istotu tému. Mimochodom s Alice sme mi vybrali naozaj krásne šaty. Taktiež sme kúpili Mattovi  oblek, v ktorom vyzerá ako pravý gentleman.

"Už sa naozaj teším že budeme s Jamesom svoji."  dodá Rita so širokým úsmevom. 

Rozprávali sme sa asi 2 hodiny, keď už obidve odišli. Rozhodla som sa ísť pripraviť  večeru, keď mi zazvonil telefón.

Cudzie číslo. Tie nezdvíham.

Nechala som ho dohrať a venovala som sa aj naďalej vareniu.Bolo niečo po 17:00 keď som mala už navarené a Alex s Mattom neboli stále doma. Už som im chcela volať kvôli tej hroznej búrke vonku, keď mi opäť zazvonil telefón. Tentokrát som ho zdvihla.

"Prosím." ozvem sa do telefónu.

"Dobrý deň. Pri telefóne Emma Colton?" Až na to, že už dávno nie som Colton.

"To som ja áno." dodám.

"Voláme vám z nemocnice. Ide o vášho manžela a vášho syna."povedia a mne sa v tú ranu rozbúcha srdce na maximum.

Alex

"Pripravený na dnešný deň?" opýtam sa Matta sediaceho vzadu v aute. Ideme do aquaparku, kde sa stretneme s Jamesom a Tomom.

"Som." zazubí sa a ja tiež. Celú cestu sme rozoberali rôzne hlúposti. Matt mal občas vážne divné otázky, ako aj napríklad takú že ako sa dostalo to bábo z bociana  do mami.

Neodpovedal som, len som sa zasmial.

"Vystupujeme." zastavím na parkovisku a pomôžem Mattovi vyliezť. Chytím ho za ruku a spoločne smerujeme do vnútra, kde už nás pri vchode čakajú chalani.

"Čauko chlapi." pozdraví nás Tom a ťukne si s Mattom.

"Tak poďme na to." tleskne James a my prikývneme. Kúpime si celodenné lístky a prejdeme do šatní, kde sa prezlečieme do plaviek.

***

S Tomom a Jamesom sedíme na kreslách a sledujeme Matta ako sa blázni v plytkom bazéne. Samozrejme že som ho tam bez rukávkov nepustil.

Je vidieť že si to tu naozaj užíva.

"Inak ty máš ešte stále tú istú sekretárku čo sa vtedy v tom bare na teba lepila?" opýta sa odrazu Tom a ja prikývnem. O tomto nevie nikto len oni dvaja. A už vôbec nie Emma.

"Ešte stále je taká prítulná?" opýta sa James s pohľadom upriameným na Matta.

"Je.  Zdá sa mi že začína byť ešte viac." vzdychnem si. V tom sa na mňa James otočí. Zaryje do mňa pohľadom.

"Alex upozorňujem ťa. Emma je moja sestra, Matt je môj synovec a ty... si ich rodina. Nesklam ich dobre? Inak ťa vlastnoručne zabijem." povie totálne vážne, až ma z toho strasie.

"Nikdy by som im neublížil James a ty to dobre vieš." poviem a on prikývne.

"Nejdeme sa najesť?" navrhne Tom a my prikývneme. Zavolám Matta, ktorý s povzdychom pribehne a spoločne sa ideme najesť.

***

"Rita je silná. Zvláda tehotenstvo a aj tú odpornú chorobu." vzdychne si James. Tom s Mattom sa zabávajú na autíčkach.

"Neboj sa James. Všetko bude v poriadku. Ale mám strach o Emmu. Trápi sa snáď aj za Ritu." poviem a James si pretrie tvár.

"Ja viem. A to mi trocha vadí. Nechcem aby sa aj jej niečo stalo a už vôbec nie keď je tehotná." pokrúti hlavou.

"Máme to ťažké no. Ani nevieš ako rád by som sa vrátil pár rokov dozadu. Keď bolo všetko bez problémov. Ja viem hovorím ako 70 ročný dedo ale je to tak. Bolo to jednoduchšie." poviem a on sa zasmeje.

"Nie si rád za Matta a za to že budete mať druhé?" opýta sa ma a ja na neho vyvalím oči.

"Jasné že som. Toho machra by som nevymenil za nič. A určite ani to druhé nie." zasmejeme sa.

"Tak už nevládzem."dobehne zadychčane Tom s Mattom, ktorý mal ešte plno energie.

" Tati ideš teraz ty?" pozrie na mňa psími očami, ktorým sa nedá povedať nie.

"Idem ale len raz. Potom už pôjdeme, mama sa určite o nás bojí." poviem a on sa natešene rozbehne k autíčku.

***

Po ceste domov sa spustila naozaj silná búrka. Skoro nič nebolo cez husté pršanie vidieť.

"Tati ja sa bojím." zakňučí zozadu Matt.

"Už budeme doma, neboj sa som tu." poviem s pohľadom upreným pred seba.

Videl som pred sebou menšiu kolónu aut, no nebol som si istý čí to kolóna naozaj je. Nedokázal som to rozpoznať.

"Tatííííí, ten ujo  v tom aute....." nedopovie Matt, pretože do nás zboku niekto vpáli.


 

Forever♡Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang