Forever♡

18*

Alex

Pokašlaľ som to a to poriadne. Neviem prečo som sa tak zachoval. Úplne mi hrablo a to doslova.Bol som nahnevaný na seba za ten incident vo výťahu. Teraz som na seba nahnevaný asi za všetko.

Ako som ju tak mohol zraniť? Len slovami.

Možno na tom niečo bude pravdy, že slová ubližujú najviac.

Spamätával som sa asi ešte 20 minút, keď som si uvedomil že by som mal niečo urobiť. Ale čo? Teraz ma nechce vidieť ani počuť.

Vzdychol som si a vyšiel si von sadnúť na lavičku. Dám jej čas. A dám čas aj mne uvedomiť si,že som idiot.

Emma

"Em? Zlatko stalo sa niečo?" opýta sa ma otec ,keď konečne dorazím za nimi.

"N-nie." snažím sa nerozplakať. Takto ma nemôžu vidieť.

"Mňa neoklameš." podíde ku mne so zamračeným výrazom.

"Otec nechcem to teraz riešiť. Idem za deťmi." poviem a on si vzdychne.

"Dobre. Ale zajtra mi to povieš." povie a ja prikývnem len preto, aby ma vôbec pustil z jeho výsluchu.

Potichu som otvorila dvere na izbe aby som nezobudila deti.

"Už si doma?" pošepká mi Alice, ktorá ležala na posteli s deťmi.

"Áno. Bolí ma hlava." poviem. Dobrá klamárka asi nie som, pretože sa Alice jemne usmiala.

"Vidím na tebe že nie si v pohode a že sa muselo stať niečo vážne. A navyše, neprišiel s tebou Alex." povie a ja si sadnem na postel.

"Alice ja..." skočí mi do reči.

"Nie moja. Choď spať. Zajtra je tiež deň." žmurkne a ja prikývnem. Alice naposledy pozrie na deti a potichu vyjde z izby.

Vyzliekla som sa z oblečenia a hodila na seba pyžamo. Ľahla som si vedľa detí.Ako keby to hneď Matt cítil, pretože sa na mňa natlačil. Pousmiala som sa a prisunula si k sebe z druhej strany aj Zoe.

Neviem čí sa toto medzi mnou a Alexom vyrieši, ale kvôli deťom by sa malo.Asi po pol hodine som zatvorila oči a konečne zaspala.

Ráno som sa zobudila s hroznou bolesťou hlavy. Deti už boli dávno hore, čo som usúdila podľa toho, že nie sú v izbe.Vliezla som do kúpelne kde som si umyla tvár a zuby. Moja nálada je viac ako pod psa. Vyzerám priam hrozne.Obliekla som si čisté oblečenie a pomaly sa vybrala do veľkej predsiene ,kde všetci raňajkovali.

Teda, všetci okrem Alexa.

Kde ostal?  Dúfam že sa mu nič nestalo. Síce sme sa pohádali, no ja ho aj tak milujem a bojím sa o neho.

"Dobré ráno." poviem potichu. Všetci na mňa upriamili zrak. Tentokrát to ale nebolo s úsmevom od nikoho okrem Matta a malej Zoe.

Tak asi určite nebudem dobrá klamárka a herečka tiež nie.

"Prisadni si a daj si niečo jesť." povie Alexova mama.

"Nie ďakujem. Hladná nie som." sadnem si k deťom, ktoré pohladkám.

"Emma nehovor mi ,že nie si hladná. Sa na seba pozri." povie mi karhavo otec.

"Nerieš to." to je jediné čo mu na to poviem. Naozaj nemám náladu o tom niekomu niečo hovoriť.

"Mamí?" s jemným úsmevom sa otočím na Matta.

"Áno zlatko?" opýtam sa ho, pričom si zoberiem na nohy Zoe.

"Kde je tatko?" opýta sa smutne. Pri slove tatko zbystrila aj Zoe aj všetci ostatní.

"Noo..vieš..on musí niečo vybaviť. Neboj sa Matt čoskoro príde." neviem čí to bolo vierohodné pre rodičov, ale pre Matta hej.

"Ideme sa prejsť?" opýtam sa detí a oni s radosťou prikývnu. Oblečieme sa do niečoho viac letného a vyberieme sa na pláž. Zobrala som aj deku a hračky.

Roztiahli sme si deku pod palmu a Matt so Zoe sa hrali v piesku. Ja som len sedela a rozmýšľala nad včerajškom.

Čo sa také mohlo stať? Prečo bol taký. Nikdy sa tak nechoval. Ostávajú ešte tri dni čo tu budeme. Musí sa to vyriešiť.

Sedela som zamyslená až tak, že som si nevšimla že si niekto vedľa mňa sadol.

Bolo to mladé neznáme dievča. Ostala som na ňu nechápavo pozerať. Mladé dievča mi podalo ruku a predstavilo sa mi. Už z jej pohľadu mi pripomínala namyslenú paničku.

Vraj mi musí niečo dôležité povedať o Alexovi. Nechcela som ju počúvať, pretože som neverila že by ju Alex čo i len poznal. Lenže som zmenila názor, keď mi ukázala tie hrozné fotky.

Alex

S veľkou námahou som pootvoril aspoň jedno oko.

Kde to som? Nepoznám to tu.

Po chvíli som otvoril aj to druhé a ostal som nechápavo pozerať.

Som v neznámom apartmáne, v cudzej posteli , nič si zo včerajšej noci po tom čo odišla Em nepamätám a ešte k tomu som aj nahý.

Čo sa to tu do riti deje?

Porozhliadol som sa okolo a uvidel som tri fľaše od vína a naokolo ženské oblečenie.

To snáď nie. Neverím. To by som v živote Em neurobil. Milujem ju.

Vystrašene som vybehol z postele a začal hľadať svoje oblečenie. Keď som ho po hodnej chvíli našiel, rýchlo som sa obliekol a rozbehol sa z izby preč.

Neviem čo sa v noci stalo, ale pokiaľ niečo....tak si to nikdy v živote neodpustím. Nebudem na to radšej ani myslieť.

Dobehol som do najbližšieho baru, kde som sa pýtal čí som tu v noci nebol.

Na moje prekvapenie. Bol.

A nie sám.

Podľa opisu som tu bol s tromi babami a s jednou som potom odišiel na izbu. Pýtal som sa na to ako vyzerala. Podľa čašníkovho opisu to bolo to dievča z výťahu.

Ty si obyčajný hajzel. Ako si mohol? Sľúbil som Em vernosť navždy a takto som to porušil.

Nie.
Nie.
Nie.
Toto nemôže byť pravda, neverím.

Ak áno, zabijem sa. To prisahám.