Forever♡

46*

Alex

Hovoril som si jeden pohárik, viacej určite nie.A viete čo? Mám už piaty a je mi dobre.

"Nevravel si že len jeden?" zasmeje sa Schwartz.

"Vravel. Ale občas sa plány zmenia."poviem a dopijem piaty pohár.

" Dáš si ďalší? "nadvihne obočie. Myseľ mi hovorí daj si, no srdce mi hovorí, deti už čakajú.

" Nie, ďakujem. Mal by som ísť domov. Matt je určite už teraz nahnevaný."zasmejem sa.

"Je to šikovný chlapec na svoj vek. On to určite pochopí."prikývnem.

Schwartz a jeho šofér ma odviezli domov. Dal mi zajtra deň voľna. Vraj si ho mám užiť s deťmi a nemyslieť na zlé veci.

Pri vstupe do domu som si uvedomil, že je tu tma. Pozrel som sa na hodiny.

23:40.

No do pekla. Nejako sme si to pretiahli.

Matt a Zoe už určite spia.

Vyzul som si topánky a potichu a vybral do detskej izby. Už sme Zoe premiestnili k Mattovi. Tomu sa to najprv nepáčilo, pretože vraj Zoe veľmi mľaská keď spí. Ale po nejakom čase si zvykol.

Vošiel som dnu a pomaly pootvoril dvere. Strčil som hlavu do izby aby som sa na nich pozrel.Lenže oni nikde. Ani jeden tam nespal.S prekvapeným výrazom som ich začal hľadať.Pozrel som sa do obývačky, no tam neboli. Ani neviem prečo, no pozrel som sa aj do kúpeľne a na záhradu.

Nakoniec mi to došlo. Budú v našej izbe.

Vyšiel som opäť hore na poschodie a vošiel do mojej a Emminej izby, kde som ich konečne našiel.

Spali vedľa seba, uložení do kĺbka.Musel som sa zasmiať. Zoe mi totiž veľmi pripomína Emmu. A ten výraz keď spí úplne.Chystal som sa z tej izby vytratiť, no narazil som do Alice.

"Ou. Prepáč. Myslel som že spíš." usmejem sa a ona tiež.

"Nič sa nestalo. Nemohla som spať. Bála som sa aby Zoe nespadla z postele s tak ich každú chvíľu chodím kontrolovať." povie a potichu privrie dvere od izby.

"Sa vám to trocha pretiahlo čo?" zasmeje sa a ja tiež.

"Pán Schwartz je naozaj v pohode chlap. Dá sa s ním porozprávať o úplne všetkom." poviem a Alice kývne hlavou, že ju mám nasledovať.

Vyšli sme na záhradu, kde sme si sadli k bazénu. Alice odrazu vytiahne cigaretu a zapáli si ju.

"Zakri si oči. Toto si totiž nikdy nevidel." povie a ja prikývnem.

"Veď si nikdy nefajčila." poviem a ona s úsmevom prikývne.

"Ja viem. Ale teraz mám v poslednej dobe veľký stres. A aj keď možno vyzerám že som v poriadku, tak vo vnútri som troska."povie so slzami v očiach, ktoré nahradili jej úsmev.

" Deje sa niečo Alice? Niečo o čom nevieme? "nadvihnem obočie.

" Vieš Alex. Mám už svoj vek. A už naozaj nestrpím hádky vo vzťahu za úplne banálne maličkosti."mykne plecom. Oni majú vo vzťahu problémy? O nich som si vždy myslel, že sa ani nehádajú.

" Neklape to? Ale prečo. Veď vyzeráte tak spokojne."poviem. Alice sa len trpko zasmeje.

" Keby to tak bolo. Ako na začiatku. V živote som si prešla hocičím, veď vieš. A naozaj nechcem stratiť manžela." tak to vyzerá celkom vážne.

" Koľko to takto trvá? "opýtam sa. Alice sa zamyslí.

" Dajme tomu, že tri až päť mesiacov."fúha. Tak to sa naozaj vedia pred druhými dobre pretvarovať.

" Teraz ako sa stala Jamesovi tá nehoda, je to horšie. Nechápem prečo Alex. Snažím sa byť jeho opora, no ako keby to vôbec nevnímal. Ja to chápem. James je jeho jediný syn, má o neho starosť. Ale veď aj ja mám. Aj ja sa o neho bojím ako o vlastného syna." počas svojho rozprávania sa rozplače.

Postavil som sa a prešiel k nej aby som ju utešil.

" Alice všetko bude dobré. James bude v poriadku a on sa potom upokojí. A opäť to bude ako na začiatku."snažím sa ju presvedčiť, no vidím že sa mi vôbec nedarí.

" Alex niečo ti poviem. Ale sľúb mi, že to nepovieš Emm. "zapozerá sa mi do očí a tak nemám inú možnosť ako prikývnuť.

" Asi tak pred mesiacom, bol na dva dni služobne preč. Teda, aspoň som si myslela že služobne."povie a opäť sa rozplače.

" Nechápem."zamračím sa. Alice si zotrie slzy a zhlboka sa nadýchne.

" On bol s inou ženou Alex. A tá žena mi poslala fotky ako sú spolu." čože? To nie je možné. To by nikdy neurobil.

" Č-čo? "ostanem nemilo prekvapený.

" Počul si dobre. A určite neuhádneš, kto tá žena je. "ani neviem čí to chcem vedieť.

" Poznáme ju? "Alice prikývne.

" Niekto blízky? "opäť prikývne.

"Tak povedz. Kto." poviem odhodlane s celkom veľkými nervami.

"Emmina a Jamesova mama. Jeho bývalá žena, ktorej meno nikdy nezoberiem do úst." toto snáď naozaj nemyslí vážne.

"Nie." postavím sa.

"Je to tak. Videla som fotky." postaví sa aj Alice.

"To nemôže byť pravda Alice. To by nikdy neurobil. Nenávidí ju." poviem zmätene.

"Hm, som si myslela aj ja." šepne.

"Pokiaľ je to pravda, nikdy sa to nesmú tí dvaja dozvedieť." poviem a Alice prikývne.

Veď to by mu nikdy v živote neodpustili. A ešte k tomu po tom  všetkom čo im ich mama urobila. A po tých rokoch, čo je s Alice, ktorú ako mamu berú.

Hrozné.

Verím že to pravda nie je. Inak neviem aký to bude mať dopad na budúcnosť rodiny.