Forever♡

53*

Alex

"Nechcel ai mi to povedať, však?" opýta sa ma Emma po ceste domov.

"Zlatko pochop ma. Nechcel som aby sa Alice nahnevala a tiež som nechcel opäť stresovať teba a Jamesa." vysvetľujem jej.

"Ale sám dobre vieš ako by to dopadlo, keby si mi to nepovedal a ja by som zistila neskôr, že to všetko už dávno vieš." prikývnem. Bola by na mňa nahnevaná. Možno aj viac než nahnevaná.

"A práve preto som ti to povedal."chytím ju za ruku.

"Neviem čo mám robiť. Alice sa chce  s ním rozviesť. Nechcem aby odišla. " povie smutne.

Pritiahnem si ju k sebe aby si mohla na mňa položiť hlavu.

"Veď ani ja nechcem aby odišla. Patrí do rodiny. Ale tvoj otec musí prebrať zodpovednosť. Nech sa zachová ako chlap a nech jej všetko vysvetlí. Tiež by som čakal, že bude o ňu bojovať. Keď ju miluje." myknem plecom.

"Ja by som o teba bojoval zubami nechtami."šepnem jej. Emma sa doširoka usmeje, zodvihne hlavu a dá mi sladkú pusu.

" Nejaký veľmi sladký balzam." zasmejem sa a ona tiež.

"Ja naozaj neviem čo by som bez teba robila. Toľkokrát si pri mne stál a podporoval ma." usmejem sa. Ona nevie čo by bezomňa robila?

To ja by som bol úplne stratený. Ani si neviem predstaviť život bez nej a našich detí.

Šofér nám zastavil presne pred domom.

" Ďakujeme."usmejem sa na neho a on s rovnakým úsmevom prikývne.

Odomkli sme dvere a vošli dnu. Deti už spia.

" Idem si dať kúpeľ. "Šepne mi Emma.

" Dobre. Ja si idem vyzliecť oblek. " usmejem sa na ňu, no ona záporne pokrúti hlavu.

"Veď ja ti pomôžem. A potom sa môžeš ku mne pridať." pohladí ma po tvári.

Musím povedať, že som začal celý horieť. Bez slova som prikývol. Emma ma chytila za ruku a viedla ma do kúpeľne.

Zatvorila za nami dvere a zamkla.

"Aby sem náhodou Kate nevošla."povie.

" Emm, pokiaľ nemáš náladu, tak nemusím ísť stebou do vane. "poviem jej skôr než ma začne pomaly vyzliekať.

" Otec mi veľmi pokazil náladu, to je pravda. Ale musí si to vyriešiť sám. A ty si mi veľmi chýbal. Chcem byť blízko teba a hlavne stále stebou."povie a vyzlečie mi prvú časť obleku. Sako.

Ďalej pokračuje s košeľou. Potom presunie ruky k nohaviciam. Zastaví sa a pozrie na mňa.

Usmeje sa a nakloní sa, aby pustila vodu vo vani.

Otočí sa naspäť ku mne a jej úsmev sa ešte zväčší. Úsmev jej s radosťou opätujem.

Emma

Pomaly začnem vyzliekať seba. Vidím na Alexovi, že sa nemôže dočkať až bude všetko dole.

Ani si nevie predstaviť ako po ňom túžim. Určite aj on po mne. Veď ten jeho túžobný pohľad.

"Si krásna."odrazu z neho výjde.

" A stále sa červenáš. "zasmeje sa a ja tiež.

Prejde ku mne, ruky položí na moje boky a zahľadí sa mi do očí.

" Telo ako na strednej. Stále dokonalé. Aj po dvoch deťoch. "dodá. S úsmevom pokrútim hlavou, na znak že sním nesúhlasím.

" Milujem ťa Emm."rukou mi prejde po tvári. Trocha sa pozdvihnem a z chuti ho pobozkám.

***
Spoločne ležíme vo vani a užívame si spoločné chvíle osamote.

" Ešte že je táto vaňa taká veľká. " zasmeje sa Alex a ja prikývnem.

Ležala som opretá o Alexa, ktorý mi hladil stehno.

Takéto chvíle naozaj zbožňujem. Milujem jeho vôňu a jeho teplo. To ako ma dokáže tlkot jejo srdca upokojiť.

"Myslíš, že sa Alice s otcom rozvedú?" opýtam sa. Trápi ma to. To by som klamala, keby som povedala nie.

"Neviem ti povedať. Pokiaľ sa tvoj otec nespamätá, tak myslím že áno."povie a ja si vzdychnem.

" Alex ona je ako moja mama. Nemôžem to dovoliť. "poviem smutne.

" Emm nemôžeš sa do nich starať." ja viem že nie. Ale nechcem prísť o rodinu.

Ďalej som to nekomentovala a Alex tiež nie. Otočila som sa na opačnú stranu, čiže mal môj zadok ako na výstave.

Nie že by sa mu to nepáčilo. Práve naopak.

James

S otcom som sa od tej v podstate hádky nerozprával. Išiel niekde preč. Čaká netrpezlivo Alice.

A ja teraz ani nemám chuť sa sním rozprávať. Ani ho vidieť.

Sedel som vonku v záhrade a rozmýšľal nad tým ako by to bolo keby sa rozviedli. Odrazu niekto zazvonil.

Pomaly som sa postavil a išiel otvoriť.

"Meghan." poviem prekvapene.

"Prepáč že ťa otravujem, ale zabudol si si v nemocnici kreditku." začne ňou predomnou mávať.

"Páni. To som ani nezistil."zasmejem sa. Teraz ma vážne zachránila.

" Tak tu ju máš. Ja teda idem Ah... " skočím jej do reči.

" Nie. Počkaj. Veď, poď dnu. "ukážem rukou.

" Ja nechcem otravovať. Veď určite máš spoločnosť."usmeje sa.

" Som tu sám. No tak. Poď. "konečne som ju prehovoril.

" Kávu? Vodu? "opýtam sa jej. S úsmevom sa na mňa pozrie a poprosí o pohár vody.

" Pači sa. Poď na záhradu."poviem a spoločne prejdeme na záhradu.

"Wau. Nádherná záhrada." povie ohromene.

"Rita si na to potrpela. Teraz si na to potrpí Emma."usmejem sa.

Meghan si sadne ku mne a celého si ma prezrie.

" Už vyzeráš dobre. Nie si ani taký bledý."povie.

"Je mi lepšie. A teraz ešte viac keď si prišla." poviem. Meghan sa doširoka usmeje.

Má pekný úsmev. To sa musí nechať.