"Alex, prosím ťa zober malú a obleč ju, nestíhame."poviem nahnevane. Chystáme sa totiž na menšiu rodinnú dovolenku. My štyria, otec s Alice a Alexovi rodičia.
Presne tak, my štyria. Ja, Alex, Matt a naša malá princezná Zoe. Má rok a je to náš poklad, samozrejme že aj s Mattom.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Aby som vám to ujasnila. Počas toho roka sa toho zmenilo celkom dosť.
James sa celkom zmieril so svojou situáciou a už sa normálne zapája do všetkých aktivít. Taktiež sa zmenil vzťah Alexa a Toma.
Už sa aspoň pozdravia.
Tom už nie je s Vicky ale s nejakou inou ženou, ktorá je od neho výrazne staršia. A hlavne veľmi bohatá.
No a teraz späť k našej dovolenke. Ideme na 5 dní do teplého Bulharska. Ideme lietadlom, pretože cesta trvá naozaj dlho. Najprv som nikde nechcela ísť kvôli deťom, keďže malá má iba rok a Matt je tiež ešte malý. Lenže všetci ma prehovárali, že keď budú deti staršie tak budeme chcieť ísť len my a toto je jediná možnosť ako ísť spolu.
"Mamííí, môžem si zobrať tento vankúš?" dobehne Matt.
"Matt vankúš tam určite bude. Tých 5 dní to bez neho určite vydržíš. A nemáme ho ani kam dať." poviem a on pretočí očami.
"Ja som to videla mladý pán." poviem a on sa zasmeje. Čo tie deti nepochytia v tej škôlke.
"Hotovo. Môžeme vyraziť." príde do obývačky Alex so Zoe.
"Konečne."poviem.
"Zlato, máme ešte chvíľu čas." mykne plecami Alex a pohladí malú, ktorú má na rukách.
"Hej to síce máme, ale vieš ako to je s deťmi. Radšej tam poďme už teraz.Aj tak tam už otec s Alice čakajú." poviem a on prikývne.
Na letisko nás odvezie James, ktorý s nami nemôže ísť kvôli práci. Do kufra od auta sme nahádzali všetky kufre a posadali si .
"Tak si to tam užite rodinka a dávajte si hlavne pozor."povie James a my prikývneme.
"Neboj budeme. Aj ty si dávaj braček. Hneď ako tam priletíme ti volám." venujem mu pusu na líce a zoberiem si malú na ruky. Vystúpili sme na letisku a vytiahli kufre, ktoré nám hneď odniesli medzi ostatné. Rozlúčili sme sa s Jamesom a smerovali do hlavnej haly.
"Vidíš, mala som pravdu. Otec tu už je a dokonca aj tvoji rodičia." poviem Alexovi.
"No dobre vyhrala si." povie a pobozká ma, na čo sa víťazne usmejem.
Musím povedať, že aj keď letím prvýkrát lietadlom, nebála som sa. Je to celkom pohodlné. Deti sú kľudné a dokonca polku cesty spia. Alex pozerá nejaký film a ja si čítam knižku. Otec s Alexovými rodičmi sú pár sedadiel pred nami a ako som si všimla, majú asi zaujímavú debatu.
Čaká nás ešte 5 hodín letu, čo je naozaj večnosť. Asi sa budem venovať rovnakej činnosti ako moje deti.
Idem si pospať.
Zobudila som sa na hrozný krik. Porozhliadala som sa okolo seba a vtedy mi došlo že sa mi to snívalo. Pozrela som sa na Alexa, ktorý tiež spal. Vedľa neho Matt a potom Zoe. Lenže ona tam nebola. V tú chvíľu sa mi zastavilo srdce.
Kde je?
Okamžite som sa snažila zobudiť Alexa, no nič. Nedarilo sami ho zobudiť.
Odopla som si pás a porozhliadala sa naokolo. Musí tu byť. Kde je moja Zoe.
Začala som vrieskať na celé lietadlo,no nikto ako keby ma nepočul. Nikto na mňa nereagoval. Hrabe mi alebo čo sa to tu do riti deje?
Uvidela som letušku, ktorá nesie nejaké dieťa. Podľa oblečenia som usúdila že to je Zoe. Okamžite som sa rozbehla za ňou.
"Hej. Stojte. To je moje dieťa." zvresknem. Letuška sa zastavila a pomaly sa začala otáčať. Keď sa na mňa celá otočila, došlo mi priam zle.
Osobu ktorú som pred sebou videla by som nečakala. Držala moju Zoe na rukách a veľmi škaredo na mňa pozerala.
Myslím že by som mala vyhľadať psychiatra, pretože tá letuška nebol nikto iný akoRita.
