Forever♡

3*

Emma

"Naozaj nechceš voľno?" opýta sa ma Lily.

"Naozaj nechcem." usmejem sa a Lily s povzdychom zamkne butik. Je už niečo po 19:00 a u nás sú už všetci. Musím si pohnúť.

"Tak zajtra moja." pohladí ma po ramene a nastúpim s pozdravom do auta.

Zastavím pred domom a vystúpim z auta. Vojdem dnu, kde už počujem známe hlasy. Usmejem sa a vojdem do obývačky, kde naozaj všetci sedeli. Ihneď ku mne dobehne Matt, ktorý sa na mňa hodí. Dám mu pusu na líce a on sa doširoka usmeje.

"Ahojte." pozdravím všetkých a oni mi odzdravia. Alex sa postaví a podíde ku mne. Dá mi pusu a silno ma objíme.

Deje sa niečo? On zistil že...

"Sadni si." povie a ja pokrútim hlavou.

"Nie, veď ideme na tú večeru nie?" opýtam sa a oni prikývnu.

"Zbehnem sa rýchlo prezliecť." usmejem sa a vyjdem do izby kde sa prezlečiem.

***

"Sme s vami synak." chytí otec Alice za ruku a ona prikývne. Rita a James im totiž oznámili tú "novinu". Brali to presne tak ako aj my.

Nie veľmi dobre.

Vidím na nich, že sa snažia byť silní, no veľmi im to nejde. Mňa s Alexom to dnes tak veľmi nezobralo, keďže to vieme už troška dlhšie,ale to vôbec neznamená to, že by nás to netrápilo.

V túto chvíľu ma trápil Alex. Celú večeru nič nepovedal a tváril sa divne. Len s malým občas prehodil reč a aj to minimálne.

Možno niečo v práci.

"Inak Rita ako idú prípravy na svadbu?" opýta sa zrejme na odľahčenie témy Alice.

"Teraz sa kvôli liečbe troška pozastavili, ale idú veľmi dobre. Som spokojná. Už nech to je." usmeje sa a my tiež.

"To už vydržíš tie tri týždne." usmejem sa a ona prikývne. Svadba je za tri týždne a ja a ani malý nemáme kúpené oblečenie. Alex ma oblek ešte z našej svadby.

"Oh, Emma keďže tu sme ešte dva dni, nepôjdeme tebe vybrať šaty?" opýta sa  natešene Alice a ja sa zasmejem. Je ako malá.

Je  to totálna nákupná maniačka.

"Môžme ale až po práci." povie a ona prikývne.

"Pôjdeme už?" opýta sa malý a ja prikývnem.

"Tak rodinka musíme ísť. Šéf zavelil." zasmejem sa a malý sa doširoka usmeje.

"Takže vy budete spať v hoteli áno?" opýta sa Alex otca a Alice.

"Budeme. Zajtra vám zavoláme čo a ako."usmeje sa otec a my prikývneme. Rozlúčime sa a nasadneme do auta.

"Mami? Tati?" opýta sa malý a ja sa za ním natočím dozadu.

"Prosím?" opýtam sa a on sa usmeje.

"Kúpite mi mimoňa?" rozžiaria sa mu očká. Ach bože, ako on ich zbožňuje.

"Ale čo. Budeš si rozkazovať?" zasmeje sa Alex a malý tiež.

"Budem." zákerne sa usmeje a ja nadvihnem obočie.

"Niekoho mi pripomínaš." poviem si skôr sama pre seba, no obidvaja ma počuli.

"Koho?" opýta sa malý a hneď v tom aj Alex.

"Akože mňa?"začnem sa smiať. Bezdôvodne.

"Mame šibe." skonštatuje Matt a ja na neho škaredo pozriem, na čom sa začne zase smiať Alex.

"To ho učíš ty takéto slová." ukážem na neho prstom a on sa zatvári vážne,no dlho mu to nevydrží.

"Tak občas mi niečo ujde." uškrnie sa a ja pretočím očami. Občas, jasné.

Zastavíme pred naším domom a vystúpime. Pomôžem Mattovi, ktorému to stále nejde. Vojdeme do domu a Matt sa rozbehne do svojej izby, kde sa sková.

Je totiž čas kúpania a umývania hlavy, čo neznáša.

"Kúpem ho ja alebo ty?" opýta sa Alex.

"Ja." usmejem sa a vyberiem sa za ním. Je zalezený pod dekou, asi si myslí že ho nevidím.

" Matt musíš si umyť aj hlavu."poviem a odokryjem ho. Začne sa smiať a ja si ho zoberiem na ruky a prejdem s ním až do kúpeľne, kde za nami zatvorím dvere aby mu nebola zima. Vyzlečiem ho a on si vojde do vane, kde som  mu troška napustila vodu.

"Takže ty by si chcel mimoňa?" preruším ticho. Pri slove mimoň so sebou trhol, čím ma oprskal.

"Chcel. Mamíííííí, prosííííííím." pretočím očami a doširoka sa usmejem.

"Uvidíme.Porozprávam sa s ockom." žmurknem a on natešene zatlieska.

"A teraz zakloň hlavu." poviem a spláchnem mu šampón. Keby ste videli vždy ten jeho výraz.

***

"Toho mimoňa by sme mu mohli k tým narodeninám kúpiť." sadnem si v uteráku na posteľ vedľa Alexa.

"Porozmýšľam." povie a ja na neho pozriem. Vlepím mu bozk na líce a otočím si ho k sebe.

"Alex čo sa deje?" nadvihnem obočie a on si vzdychne.

"Emma nechceš mi niečo povedať?" zahľadí sa na mňa. No, niečo by tu bolo.

"A-a čo také máš na mysli?" opýtam sa na oko nechápavo.

"Nehraj sa na hlúpu. Em, prosím hovor." Em to mi nepovedal dlho.

"Odkiaľ to vieš?" nadvihnem obočie a on sa doširoka usmeje. Malo to byť prekvapenie.

"Malý." povie a ja vyvalím oči. Do prdele, však ja krava som to nechala v kúpeľni.

"Zlatko nie je to isté." zasmejem sa a on pokrúti hlavou.

"To nevadí. Som šťastný." povie a vtiahne ma do objatia, ktoré mu s radosťou opätujem.

Už to tak naozaj bude. Som tehotná.

Veľmi sa mi to do tejto chvíle nehodí, Ritina choroba, ich svadba, ich dieťa, veľa práce, malý potrebuje našu starostlivosť a do toho ešte malé bábo.Snáď bude všetko v poriadku. Zajtra musím ísť k doktorovi.

Napísala som Lily, čí by som si mohla zobrať deň voľna. Dovolila, za čo som veľmi rada.

Už to len oznámiť rodine a hlavne malému. Som hrozne zvedavá ako zareaguje.