Forever♡

29*

Emma

"To čo je vonku."pretrie si Alex oči keď vojde do kuchyne.

" Dobré ráno."dám mu pusu.

"Ako vidíš hrôza."vzdychnem si. Vonku totiž husto lialo. Dokonca bola búrka, čo priam nenávidím.

" Dnes som mala ísť s Jamesom na obed."poviem nahnevane.

Toto počasie len prispieva depresiám a zlým náladam.

"Veď môžete ísť. Určite prestane pršať. Sa pozri tam."ukáže mi cez oblok von na oblohu. Vyjasňovalo sa. Síce pomaly, no do obeda sa to snáď stratí.

" Idem zobudiť spachtošov?"opýtam sa Alexa,ktorý si ma vtiahne do objatia.

"Nechaj ich. Nech si ešte pospia."prikývla som a jemne ai položila hlavu na Alexovu hruď.

Krásne voní. Stále.

" Voníš."poviem spokojne.

"Áno?"zasmeje sa a ja prikývnem.Alex si ma otočí k sebe a zdvihne si ma na seba.

" Alex prestaň. Už nie som taká ľahká."poviem a on sa zasmeje.

"Veru nie si. Si ešte ľahšia ako predtým."pretočím očami.To určite. Po dvoch deťoch a po tom všetkom čo pojem.

"Daj ma dolu."urobím na neho psie oči. A nič. Ccc.

" Nedám. Chcem si ťa odniesť."doširoka sa usmeje a ja tiež.

"Každú chvíľu sa môžu zobudiť."Alex pretočí očami.

" Tak dúfaj že nie."povie na čom sa zasmejem.Alex ma odniesol do izby a zatvoril za nami dvere.

Otočil sa na mňa a uškrnul sa. Toto mi pripomenulo strednú a tie naše pohľady.

"Ideme na to zlato."povie a doslova sa na mňa hodí. Ďalej už vám asi nemusím vysvetľovať ako to pokračovalo.

***

" Ste tak dlho spali?"udivene na nás pozerá Matt. Sedel v obývačke a pozeral rozprávky.

"Hej. Sme išli neskoro spať."povie mu Alex a Matt chápavo mykne hlavou.

Niekedy sama nechcem veriť že je len škôlkár.

" Idem sa pozrieť na Zoe."premiestnim  sa do izby,kde ma už v postieľke čaká. Obdarila ma krásnym úsmevom,ktorý som jej musela opätovať.

"Ahoj zlatíčko."zoberiem si ju na ruky.

" Ma-ma."povie a ja jej venujem bozk na čelo.

"Vyspinkala si sa?"zasmeje sa a ja tiež. Prejdem a ňou na prebalovací pult,kde ju prebalím a prezlečiem.

" Ideš papať?"opýtam sa jej a ona začne naradostene tlieskať. To znamená že áno.

"Ale kto sa nám to tu zobudil."pohladí ju Alex,ktorého taktiež obdarila úsmevom.

" Ideme papať tati, že?"pozriem na Zoe,ktorá ho hypnotizuje pohľadom.

"Matt. Poď sa aj ty napapať."zavolám Matta,ktorý sa automaticky usadí na svoje miesto vedľa Zoe.

" Mami prečo ona sedí na tej divnej stoličke a my nie?"Matt, tie tvoje otázky.

"Lebo je ešte malá. Neusedela by na normálnej."vysvetlím mu.

" Aj ja chcem v takej sedieť."pretočím očami.

"Matt ty si už veľký chlap. Musíš sedieť tu s nami na dospeláckych stoličkách."povie mu Alex, na čo sa Matt oduje. Pozreli sme sa s Alexom na seba a usmiali sme sa. Nereagovali sme na jeho urážanie a hnevanie a raňajkovali sme ďalej.

" Máme všetko zbalené?"po ale deviatykrát sa to Alexa pýtam. Vidím že už mu to začína liezť na nervy.

"Daj ten papierik už konečne preč a pozeraj so mnou film."vytrhne mi z ruky zoznam so všetkým čo by sme mali mať zbalené.

" Prepáč. Sa len bojím že niečo zabudneme."myknem plecom.

"Emm. Neboj sa. Keď tu nezabudneme hlavy tak bude dobre."usmeje sa a ja tiež. Asi z toho robím zbytočnú drámu.

Pohodlne som sa posadila a konečne som s Alexom sledovala film.