Forever♡

21*

Alex

Vyšiel som z nemocničnej izby na chodbu, kde som sa musel zastaviť.

Naozaj mi práve teraz povedala že ma nechce vidieť? Sám tomu neverím. Určite tomu neverí ani ona sama. V podstate mi dala dočasný koniec. Aspoň ja to tak beriem.Nedovolím aby bol koniec navždy. Musím zohnať ten dôkaz. A začnem v bare.

"Dobrý. Som tu zase." sadnem si k pultu a prihovorím sa k barmanovi, ktorý na mňa pozerá nie veľmi pekne.

"Nič o vašej prehýrenej noci neviem." povie unudene, pri čom nespustí pohľad z pohárika ktorý práve leští.

"Bol ste tu. Viem, že niečo viete a určite ste niečo videl. Viem že to dievča poznáte." bože ja mu vykám? Takému decku?

No čo už, musím sa zachovať pokojne.

"Ešte ra...." skočím mu rýchlo do reči.

"Počúvaj ma. Ide mi o manželstvo a o rodinu. Ja viem že som s tou babou nič nemal a ty môžeš byť môj dôkaz. Tak pokiaľ niečo vieš tak mi to okamžite povedz inak za seba neručím." a môj pokoj sa razom vyparil.

Uvidel som že ten barman má predo mnou aspoň nejaký jemný rešpekt.

Že by sa zľakol?

"Naozaj o tom nič neviem. Len viem že do vás stále liali alkohol rôzneho druhu. Jasné že toho najsilnejšieho. A potom už len viem že vás volala do izby, no vy ste  stále chceli tancovať s tou tabuľou pri vchode." povie.Čo? S tabuľou?

"Takže som s ňou nechcel ísť?" uistím sa.

"Nie. Dokonca ste sa rozplakal." mykne plecom. Ježiši. Trapas.

"A ako ma teda donútila s ňou ísť?" pokrútim nad sebou hlavou.

"Zobrala so sebou tú tabuľu." dodá.Ježiši. To fakt?

"No ale ďalej už fakt nič neviem. Ale viem kto by niečo vedieť mohol." rýchlo dodá a ja zbystrím.

"Hovor kto." poviem zvedavo.

"Anthony. Je to vyhadzovač. On išiel za vami na izbu aby jej zobral tú tabuľu keďže si ju zobrala len tak." povie a ukáže na  mohutného chlapíka stojaceho pri vchode.

"Dobre. Vidíš, nebolo to také ťažké. Veľmi si mi pomohol. Díky moc." potľapkám mu po pleci a rýchlymi krokmi smerujem k Anthonymu.

Fúha, chlap čo má asi 2 metre a 100kilo? Netreba byť na neho asi nepríjemný.

"Ty si Anthony?" opýtam sa ho a on si ma celého premeria.

"A ty si?" mohol som túto otázku čakať?

"Som Alex, to ti musí stačiť. Potreboval by som tvoju pomoc." objasním situáciu. Ešte raz si ma premeria a potom mi ukáže že si mám sadnúť k voľnému stolu.

"Potrebuješ drogy?" pošepká. Toto som mohol čakať. Drogový díler, no super.

"Nie. To určite nie. Potrebujem vedieť čo si videl v izbe keď si prišiel pre tú tabuľu." nechápavo na mňa pozrie a ja mu to teda rýchlo nejako vysvetlím.

Našťastie pochopil.

"No chlape...poviem ti že ťa tá kundička mala v paráde." zasmeje sa a ja sa zamračím.

"Ako to myslíš? Hovor všetko." prekrížim si ruky na hrudi a hodím do seba pohárik whisky.

"Keď som tam prišiel tak si ležal polonahý na posteli. To dievča bolo už skoro nahé. Ale vieš čo ma najviac prekvapilo?" opäť sa zasmeje a pokračuje.

"To že si reval jak decko. Doslova si ronil vodopády sĺz, vraj že ty miluješ nejakú Emmu a že nedovolíš aby ťa tá baba znásilnila." doslova sa Anthony dusí smiechom.

Čiže som vážne s ňou nič nechcel mať.

"A...a nevieš čí.." nedokážem to povedať.

"Čí ťa vážne znásilnila?" opýta sa so smiechom  a ja prikývnem.

"No...ja neviem. Ale chlape myslím že nie." mykne plecom.

"Prečo myslíš? Máš dôvod?" neznášam keď ma niekto naťahuje ako gumu na gatiach.

"Lebo asi 10 minút po tom ako sa zabuchli dvere od tej izby tak tá baba odtiaľ vybehla celá červená s nervami v koncoch." povie a ja sa usmejem.

Mám dôkaz. Konečne mám dôkaz. Už len aby to oni dvaja povedali Em.

"A vlastne prečo utiekla?" to by ma vážne zaujímalo.

"Vraj si ju ťahal za vlasy a kričal na ňu že tvoje srdce ani penis nedostane." začne sa Anthony smiať a konečne sa jemne zasmejem aj ja.

Dohodol som sa s Joem , to je ten barman a s Anthonym že večer prídem do baru s Emmou a oni jej všetko povedia.

Už len dúfam, že Emma bude chcieť. Lebo ak nie, tak..no tak bude všetko v riti.

James

Sedím doma na terase a rozmýšľam nad tým, aké by to bolo keby tu bola Rita. Aké by to bolo keby sa narodilo naše dieťa. Už som z toho celkom vonku ale aj tak mi tá krásna predstava nedá spávať.

Mal by som sa už zaujímať o iné ženy. Myslím že je čas. Nemôžem byť do smrti sám, bez detí.

Ale ako sa mám opäť do niekoho zamilovať, keď som tak veľmi miloval Ritu? Čo keď to všetko uvidí ž hora a nebude s tým súhlasiť?

Emma

Sedíme s deťmi a s otcom pri televízii a sledujeme nudnú komédiu, na ktorej sa smejú len deti a to ani oni nevedia prečo.  Mne osobne sa to zdá ako najnudnejší film histórie filmov. Možno aj preto, že moja nálada je na bode mrazu. Neusmiala som sa už dobré dva dni, čo je na mňa dosť. Ostatní sú niekde vonku a užívajú si posledný deň tu.

"Emma." otočím sa na otcov hlas.

"Vnímaš vôbec?" zamáva mi rukami pred očami.

"Jasné že vnímam." zamračím sa.

"No to vidím Em. Už dobré dve minúty som ťa volal. A to nepreháňam." súcitne na mňa pozrie.

"Oci som v pohode vážne." poviem nie veľmi presvedčivo.

"To hovor deťom. Nie človekovi ktorý ťa pozná od narodenia." pohladí ma po ruke.

"Presne ,to hovor deťom." pohotovo zareaguje Matt, ktorý na mňa žmurkne a hneď sa aj otočí naspäť k televízii.

Občas mu naozaj nechápem.

"Povedz mi už  čo sa stal..." nedopovie pretože niekto zaklope.

"Nechaj, idem otvoriť ja." povie otec. Unudene som si zobrala z misky popcorn.

"Musím jej niečo povedať." známy hlas. Otočím sa a uvidím Alexa. Priam v priebehu sekundy sa na neho deti vrhli.

"Moje zlatíčka." oboch ich objíme. Je vidieť že ho majú veľmi radi.

"Tak moc vás ľúbim. Všetkých." povie, pri čom na mňa pozrie. Svoj pohľad ihneď premiestnim preč.

"Em prosím poď so mnou." podá mi ruku, ktorú neprijmem.

"Mám dôkazy." dodá a ja na neho pozriem. Otec na nás oboch nechápavo pozerá.

"A je skutočný?" nadvihnem obočie.

"Absolútne. Len prosím poď so mnou." zapozerá sa na mňa.

Mám alebo nemám ísť? 

Ach, idem. Risknem to. Pokiaľ to bude úplná hlúposť, je absolútny koniec.