"Vyriešila som to tak ako som to uznala za vhodné Alex." rozhodím nad ním rukami.
"Ja viem. Ja hovorím len o tom že dúfam, že nebudeš mať problémy." vzdychnem si a zoberiem si z misky chips.
"Emm. Ja sa len o teba bojím. Nezniesol by som aby ti niekto ublížil alebo aby sa ti niekto vyhrážal."prisadne si ku mne a pritiahne si ma k sebe. Nakloním sa k nemu a položím si hlavu na jeho plece.
"Ty a deti ste moje všetko." pošepká mi a dá mi pusu na čelo.
"Ale ja viem. Však nemusíš sa báť. Som jej len normálne dohovorila." veď to je pravda. To bol len normálny rozhovor.
"Dobre. Možno ste sa nehádali ani nič, ale aj tak. James je dospelý. Si nemala nič za neho riešiť." tak dosť.
"Alex. Je to môj brat, videl si ako vyzeral? Som nemohla predsa nechať len tak." nahnevane sa od neho odsuniem.
"Nemusíš hneď zúriť. Snáď môžem povedať čo si myslím. A k tomu, ani nevieš či si to nezobral naozaj sám."pretočím očami a postavím sa.
"Tak prepáč, že obraňujem svoju rodinu do ktorej patrí aj on. A vieš čo? Nabudúce ti nič nepoviem."nahnevane odkráčam do kúpeľne osprchovať sa.
Alex
Trocha sme sa s Emmou pohádali. Nie som za to rád,ale stále si za svojim stojím.Od tej dovolenky je náš vzťah trocha iný. Cítim tam tú zmenu. Aj keď jej všetci dokázali moju nevinu. Myslím, že to náš vzťah poznačilo.
A to som jej ešte ani nepovedal, že musím ísť na mesačnú služobku.
