Forever♡

43*

Emma

"Drž sa Emm. Volaj mi keď sa bude dať. Vždy. "pohladí ma po vlasoch Alex. Stojím pred autom a lúčim sa s Alexom. S deťmi som sa rozlúčila v dome. Nemohla som sa od nich odlepiť.

Mám veľmi nepríjemný pocit, že ich tu nechávam. Bojím sa toho. Ešte nikdy som nebola bez nich tak dlho.

"Neboj sa. Budem volať hneď ako sa bude dať. Hneď ako ho uvidím. "prehltnem. Bojím sa toho pohľadu ešte viac ako toho, že ich tu nechávam.

So slzami v očiach som sa s manželom ešte poriadne objala a nastúpila do auta.Sledovala som ho z okienka až pokiaľ mi nezmizol z dohľadu.Celou cestou na letisko som myslela len na Alexa s deťmi a hlavne na Jamesa. Ako to bude po operácii. Čí moju obličku jeho telo príjme.

Celú dobu som sa od stresu doslova triasla. Ruky som mala ľadové a úplne nešikovné. Ako som vystupovala z auta spolu s kufrom, vyšmykol sa mi a ja som sa oň potkla.

Šikula.

Namiesto toho aby som sa zdvihla a tvárila sa že sa nič nestalo, som začala plakať.

Práve teraz v tejto chvíli na mňa všetko padlo. Bolo mi jedno ,že ma môže vidieť kopec ľudí. Veď nich do toho nič.

"Ste v poriadku?"podíde ku mne ustarostený šofér.

"Som. Prepáčte. "zotriem si slzy a postavím sa s jeho pomocou.

" Mne sa nemusíte ospravedlňovať. Zvládnete tam zájsť aj sama?" nadvihne obočie.

"Ale hej. To zvládnem. Musím."jemne sa usmejem, zoberiem kufor a s poďakovaním sa odoberám dovnútra.

V tejto chvíli mi veľa ľudí naozaj nerobí dobre. Vadí mi každý jeden  pohľad čo i len troška smerovaný na mňa.

Moje lietadlo letí o hodinu aj pól. Zatiaľ si idem kúpiť aspoň nejakú bagetu a kávu.So šunkovou bagetou a kávou som si sadla k stolu pre dvoch. Rozhliadala som sa okolo seba a uvedomila som si, že prvýkrát takto cestujem. Sama.

Vzdychla som si a odhryzla si z bagety. Síce som na ňu vôbec nemala chuť, ani na nič iné, no musela som si aspoň trocha dať.

"Emma? "ozve sa za mnou. Otočím sa a koho nevidím.

Amy.

Bože, tú som nevidela roky.

" Amy. Ahoj. "poviem prekvapene. Ako ma mohla takto spoznať.

" Čo ty tu? "opýta sa aj ona prekvapene.

" Idem domov. Za Jamesom. "poviem a ona prikývne.

"Môžem?"opýta sa s prstom nasmerovaným na stoličku oproti. Len som prikývla, že môže.

" Teba som tu naozaj nečakala." doširoka sa usmeje. Ja som bola taká prekvapená, že som jej to nevedela opätovať. A hlavne som nezabudla na to, čo na strednej urobila.

"Emma. Ja viem že som urobila veľa chýb. A ver tomu, že teraz po rokoch sa cítim trápne a najradšej by som veľa vecí vrátila späť. "povie. Vyzerá že by jej to mohlo byť naozaj ľúto.

" Amy bolo to dávno. Už sa k tomu nevracajme. Nemá to význam. Teraz máme každá svoju rodinu a svoje problémy. "poviem a ona len so súhlasom prikývne.

" Nespomínala si že ideš za Jamesom? Ako sa má? Neviem si ho vôbec predstaviť ako by teraz mohol vyzerať." usmeje sa a ja sa zapozerám do zeme. Asi si to všimla a opýtala sa čo sa stalo.

Ani neviem prečo ale všetko som jej povedala.

Nechápem však jednej veci. Aj po rokoch čo sa nevideli a po tom všetkom čo urobila, sa rozplakala.Zaujímavé. Vraj aj napriek tomu že neboli spolu dlho, ho naozaj ľúbila. Neviem čí tomu môžem veriť. Ale to je teraz nepodstatné. Teraz ide o Jamesa. 

Alex

Vybavil som si aspoň dva dni voľno. Budem s deťmi nech si trocha zvyknú ,že tu nejakú dobu Emma nebude.

Prešli asi 4 hodiny od toho čo odišla a ja už teraz pociťujem prázdnotu.A deti tak isto. Nič ich nebaví a dokonca nechcú ani jesť.

"Musíš niečo zjesť. Ani sa o tom nebudeme baviť. "poviem Mattovi, ktorý sa tvári mimoriadne nahnevane.

" Nie."buchne rukou do stola. Vzdychnem si.

"Matt nebudem na teba kričať ani ti nadávať lebo nemám náladu. Ale proste niečo zješ a hotovo. Je mi jedno čo."rozhodím rukami a on sa zamyslí.

"Čipsy? "nadvihne obočie. No to som zrovna nemyslel.

" Dobre. Ale nie celý balíček."poviem a s nie veľkou ochotou mu ho podám. Matt si s radosťou sadne na koberec, rozbalí čipsy a zapne rozprávky.

Už sa na to chystala aj Zoe, keď som ju stopol a zdvihol na ruky.

"Také nemôžeš. Ty moje bábo. "dám jej pusu na líce a ona sa zasmeje. Má to totiž veľmi rada.

" Pozri. Ty si dáš takéto."podám pred ňu misku so zemiakovým pyré so zeleninou.

Aspoň niekto normálne jedlo.