Forever♡

7*

Emma

Tak toto teda nie. Už neutečiem ako vtedy v tom obchode. Vyriešim si to tu a teraz.

"Neruším vás náhodou?" prekrížim si ruky na hrudi. Musím byť silná.

Musím.

"Emma, nie je to tak ako to vyzerá." povie vystrašene Alex. Neviem prečo ale vyzerá, že hovorí pravdu. Tá potvora vedľa neho sa začala vyškierať .Isabella. Hneď som ju spoznala

Však ty sa dosmeješ.

"Hm a ako to je?" nadvihnem obočie.

"Vyhodil som ju." povie Alex a ona na neho škaredo pozrie.

"Vrhla sa na mňa, keď ťa počula prichádzať."dodá a ja na ňu premiestnim pohľad.

"Ty si Isabella?" opýtam sa posmešne. Vyvalí oči. Zrejme nečakala že ju budem poznať. Nuž, viem všetko o tom ako po Alexovi išla. Viem to od Toma  a Jamesa. Viem, bolo to od nich hnusné, že mi to povedali keď ich Alex poprosil aby boli ticho, no oni ma chceli upozorniť a som im za to vďačná.

"Viem ako si sa na môjho manžela vešala." slovo môjho dostatočne zdôrazním. Všimnem si ako Alex zbledne.

"To nie je pravda. Jediný kto tu po niekom išiel je on. A to po mne." povie arogantne. Zhlboka sa nadýchnem aby som po nej neskočila hneď.

"Ahá, ja som zabudla že ty si ten typ ženy po ktorej každý šalie." zasmejem sa a ona hrdo podvihne hlavu.

"No to teda som." pretočím očami, nad čím si odfrkne.

"To je síce pravda, ale vieš prečo?"opýtam sa a ona sa zatvári nechápavo. No to mi mohlo byť u nej jasné.

"Pretože si ten typ ženy, čo sa každému dá."poviem, na čo otvorí ústa.

"Čo si to dov...." skočím jej do reči.

"Čo si to dovoľujem?A ty čo si dovoľuješ obťažovať zadaného chlapa?"podídem k nej bližšie, na čo cúvne.

"Bojíš sa ma?" zasmejem sa a ona pokrúti hlavou.

"Už len teba." premeria si ma.Uškrniem sa.

"Poviem ti jednu vec. Alexovi dáš pokoj. Rozumieš?" opýtam sa s úsmevom.

"A čo keď nie? Čo mi urobíš? Zbiješ ma?" irónia z nej priam srší, čo ma začína hnevať ešte viac.

"Nie. Ale zájdem za manželkou tvojho tretieho milenca." uškrniem sa a ona sa trhane nadýchne.

"A-ako o ňom vieš?" opýta sa šokovane.

"Ja viem všetko." zasmejem sa. Chce niečo povedať, no nenechám ju.

"Teraz sa zoberieš, pôjdeš do firmy, povieš že ti dal šéf vyhadzov a už sa tu ani nikde v našej blízkosti neukážeš."na moje prekvapenie, prikývne.

Naposledy sa pozrie na ohúreného Alexa a potom na mňa.

"Ahoj." zakývam jej a ona sa s pretočením očí vyparí z izby.

Zvládla som to. Nepoložila som sa. Zhlboka som si vydýchla a pozrela na Alexa, ktorý ma skenoval pohľadom.

"Emma." povie potichu a ja podídem k nemu.

"Alex nič nevysvetľuj. Nechcem to vedieť. Ani nevyzvedaj od koho všetko viem.Bude to tak lepšie."vzdychne si a ja sa jemne usmejem.

"Myslel som, že jej vrazíš." zasmeje sa a ja tiež.

"Chcela som, ale potom som si povedala že sa ako tá chytrejšia osoba nebudem ponižovať."uchechtne sa.

"Som rád že si to pochopila. Že si neverila jej." pohladká ma po ruke.

"Keď som vás uvidela pichlo ma pri srdci, no keď som uvidela že to je ona, tak som vedela ako to je." objasním.

"Ideme za Mattom?" nadvihnem obočie a on prikývne. Pomaly sa postavil a prešiel si na vozík.

***

"Takže už o dva dni môžem ísť domov?" opýta sa natešene Matt.

"Môžeš." zasmejem sa.

"Jeeeeej. A ty tatko?" opýta sa Alexa a on prikývne.

"A mami?" pozrie na mňa Matt a ja na neho spýtavo pozriem.

"Bola tu taká teta.Vraj ma pozná." povie a ja na neho vystrašene pozriem.

"Aká teta? Oni k tebe niekoho cudzieho pustili?" postavím sa.

"Pokoj." povie Alex.

"Nie. Matt ako vyzerala?Čo hovorila?" vyzvedám.

"Povedala že je to tvoja mama a moja babka." povie Matt a mne sa zatočí hlava. To nemyslí vážne. Po toľkých rokoch?

To nemôže byť možné.

"U-určite?" opýtam sa a on prikývne.

"Išla aj za ujom Jamesom." mykne plecom. James. Musím mu zavolať, hneď.

James

Spolu s Ritou sme sedeli v záhrade a vyhrievali sa. Rita je na tom teraz naozaj dobre. Zatiaľ najlepšie. Všetko ide ako má. Tehotenstvo a aj liečenie tej odpornej choroby. Dúfam, že lekári sa splietli a bude žiť ďalších aspoň 60 rokov.

"Už sa nehorázne teším James." preruší príjemné ticho.

"Na čo?"opýtam sa s úsmevom aj keď veľmi dobre viem na čo sa teší.

"Na našu svadbu a na naše malé." povie zasnene a ja sa doširoka usmejem.

"Ja sa tiež teším.Priam sa neviem dočkať." poviem,na čom sa zasmeje.

"Ale najv...."niekto odrazu zazvoní. Lenivo sa postavím a prejdem do domu otvoriť dvere.

Otvorím dvere a ostanem zarazene stáť. Mne sa sníva? Vypáľte mi niekto.

"Mama?" opýtam sa prekvapene a ona sa doširoka usmeje. Vôbec sa nezmenila. Možno vyzerá lepšie ako pre rokmi.

"Ahoj James." objíme ma,no neopätujem jej to.

"Čo tu robíš?" opýtam sa.

"Bola som za Mattom v nemocnici." objasní na čo mi zaskočí vlastná slina.

"Čože? Ako? Prečo?"nemám slov. Kde sa tu nabrala a hlavne prečo až teraz?

"Všetko ti vysvetlím.No najprv chcem spoznať tvoju budúcu manželku a matku môjho vnúčaťa." povie a ja si spomeniem na Ritu. Chcel som ju zavolať, no to už stála za mnou.

"Dobrý deň. Vy ste?" opýta sa milo a podá mame ruku.

Mama sa predstaví a potom ju pozveme dovnútra.Zazvonil mi telefón. Emma.

"James povedz mi že to nie je pravda. Že neprišla a nechce nám zas zničiť život." vybehne na mňa.

"Emma bohužiaľ. Je tu. Ale neviem čo chce. No ako ju poznám, nebude to nič dobré."poznám ju až moc dobre. Viem že to nebude nič dobré. Myslím že nám to ešte poriadne skomplikuje život.