Emma
"Bola naozaj milá. A tiež veľmi pekná." dopovie James v aute.
"Ďalšia sestrička. Ty máš snáď zálusk len na ne." zasmejem sa,no zároveň ma to hneď prejde, keď si zmyslím na Ritu.
"Ja sám nechápem prečo. Ale naozaj bola veľmi milá." odôvodňoval. S úsmevom som záporne pokrútila hlavou a zaparkovala pred Jamesov dom.
Odopla som si pás a natočila sa na neho.
"James nemusíš to nijako ospravedlňovať. Je úplne normálne, že sa do niekoho zamiluješ."pohladím ho po líci.
" Ale.. "skočím mu do reči.
" Dobre vieš čo by chcela Rita. A dobre vieš, že to nie je nič zlé, keby si nájdeš novú partnerku. Nemôžeš byť do konca života sám. "poviem a on prikývne.
Myslím, že ho trápi akási ťažoba. Že by sa Rita mohla tam z hora na neho hnevať. Ale ja viem aká bola a vie to dobre aj on.Priala by mu aby bol šťastný. A ja chcem pre neho to isté.
Vystúpila som a z kufra som vybrala Jamesove veci. Otec mu zatiaľ pomáhal von z auta.
"No toto. Ty si tu upratovala." zasmeje sa, keď vojde do domu.
"Musela. Vážne to ten dom nutne potreboval." poviem a on sa zasmeje, až sykne od bolesti.
"Pozor na rany." upozorní ho otec.
"A ty? Ako je na tom tvoja po operácii?" opýta sa ma James.
"Doktor mi povedal, že moja je výrazne menšia ako tvoja. A mám to prekryté náplasťou. A dokonca, necítim bolesť, len akési šteklenie." myknem plecom.
"Tak to je dobre." usmeje sa a ja tiež.
"Inak, pozdravuje ťa Tom a praje ti skoré uzdravenie."spomeniem si.
" Čo? Ty si sním bola? Kde? "opatrne sa usadí na gauč oproti mne.
" Ja som zvonka umývala parapety a on išiel so psom okolo. "upresním.
" Hm. Zaujímavé. Teraz nás pozdravuje. Mal sa správať normálne a boli by sme stále v kontakte." prikývla som.
Celkom by to bolo aj dobré. Mohli by sme spomínať na školské časy.
Bola som taká zamyslená, že som ani nepočula otca ako mi hovorí, že ma čakajú dvaja chlapi pred domom s limuzínou.
Alex
Som naozaj veľmi nedočkavý. Neviem sa totiž dočkať toho, ako mi pôjde riadenie firmy.
Nemám veľké obavy o to, že by mi to nešlo, no skôr o to, aby bola tak úspešná aj po tom, čo bude moja.
"Alex. Konečne."povie s úsmevom Schwartz, keď vojdem do jeho kancelárie.
" Dúfam, že máš pre mňa len dobré správy. "doširoka sa usmeje.
" Tak myslím, že áno. "usmejem sa aj ja a sadnem si oproti nemu do kresla.
" Tak ako si sa rozhodol? "nedočkavo na mňa pozrie.Položil som vedľa neho papiere a doširoka sa usmial.
" Vašu ponuku príjmam."poviem a on sa začne šťastne smiať.
" Ani nevieš ako veľmi som šťastný Alex. Veľmi. Konečne mám istotu, že moju firmu dostane niekto kto si to naozaj zaslúži a kto ju bude rovnako dobre aj viesť. "od radosti si tlesne.
" To musíme osláviť. Pozývam teba aj tvoju žena Emmu na večeru do luxusnej reštaurácie. Bude to len a len na môj účet. Ako poďakovanie tebe, že si to prijal. "zapozerá sa na mňa.
