Emma
"Ja neviem Alex. Ja neviem čo tu odrazu chce a hlavne čo si dovoľuje prísť za Mattom bez môjho dovolenia?"som naozaj nahnevaná. Keby že som ju stretla teraz, tak sa s ňou šťavnato pohádam.
"Em, možno ho len chcela vidieť." mykne plecom a ja pretočím očami.
"Nechcela ho vidieť keď bol bábätko a teraz áno?." ani raz nevolala po jeho narodení. Vôbec sa nezaujímala. Nezagratulovala mi ani k svadbe ani k dieťaťu a to už budem mať druhé. Nechcela vidieť ani jednu fotku a teraz? Teraz si len tak príde bez oznámenia a myslí si, že ju prijmem.
"Keď sa tu objaví opäť a bez dovolenia vkročí do jeho izby neručím za seba." poviem Alexovi na čom sa zasmeje.
"Zlato pokoj. Chováš sa ako hysterka." škaredo na neho pozriem a on sa zasmeje.
"Ja viem že ti to vadí. Je to aj môj syn, mne to tiež vadí. Ale nič s tým teraz neurobíš." začne ma hladkať po chrbte, čo ma trocha upokojuje. Hlavu som si položila na jeho plece a zhlboka sa nadýchla.
"Ja nechcem aby sa nám zase plietla do života." zamumlem. Alex chytí moju tvár do rúk a vlepí mi bozk.
"Nedovolím aby vám dvom niečo urobila." zahľadí sa mi do očí.
Verím mu.
Po tom ako som odišla s Ritou z nemocnice, som stretla Alexových rodičov. Pozvali ma na večeru a tak som prijala. Musím sa trocha vyvetrať. Vraj ideme do luxusnej reštaurácie. Prečo to vážne neviem. A už vôbec neviem čo si obliecť. Po pôrode Matta sa mi boky troška zväčšili a teraz keď som opäť tehotná tam aj prsia. Nechcem byť moc vyzývavá, no ani obyčajná.Ešte k tomu dnes je dosť chladno, keďže fúka studený vietor.
Nachystaná som nasadla do auta a smerovala do spomínanej reštaurácie. V nej už ma čakali Patrick, Jane a dokonca aj Jeremy. Privítali sme sa a ja som sa usadila.
"Sme radi že si išla Emma. Nemôžem byť zatvorená doma stále." usmeje sa Jane.
"Už som sa potrebovala vyvetrať. Veď ešte zajtra a potom mi už prídu domov."usmejem sa a ona prikývne.
"Jeremy ako ide výška?"otočím sa na neho. Pozrie na mňa a doširoka sa usmeje. Čím je starší, tým viac sa podobá na Alexa. Mimochodom Jeremy je o dva roky mladší od nás. Čiže má 22.
"Nemôžem povedať že by som ju zvládal s ľahkosťou, no nemôžem sa sťažovať." zasmeje sa a ja tiež. Jeremy chodí na medicínu.
"A Diana? Ako sa má?" usmejem sa. Diana je jeho priateľka.
"No...my sme sa rozišli." povie s ťažkosťou. Ostanem šokovaná. Toto som nečakala, vyzerali spolu šťastní. Zjavne to prekvapilo aj jeho rodičov.
Žeby o tom ani oni nevedeli?
"V-vy ste sa čo?" opýta sa koktavo Jane.
"My sme sa rozišli. A nebudem to teraz riešiť. Potom vám to poviem." povie Jeremy a oni neochotne prikývnu.
Pokojne sme si vychutnávali našu večeru, keď som si všimla jednu osobu, čo na mňa neustále pozerala. Natočila som sa tou stranou a uvidela ju.
Moju mamu.
Celý čas na mňa pozerala a nevadilo jej ani to, že som ju videla. Pozerala na mňa tak zvláštne, tak ako keby ma v živote nevidela. Ako keby sa divila tomu že som to ja.
"Emma. Vnímaš nás?" opýta sa ma Patrick.
"Prepáčte." ospravedlním sa a premiestnim svoj pohľad na nich.
"Ty tú ženu poznáš?" opýta sa ma Jeremy a ja prikývnem.
"To je moja mama." poviem na čo ostanú prekvapene pozerať. Vedia všetko čo sa s mojou mamou dialo a aj aký máme s ňou vzťah. Preto sú prekvapení.
"Chceš sa s ňou porozprávať?" opýta sa Patrick.
"Nie." pokrútim hlavou.
"Ale asi ona áno, pretože sem ide." povie Jane a mne sa zastaví dych. Nechcem sa s ňou rozprávať.
"Emma?" ozve sa za mnou hlas. Zatvorím oči a snažím sa upokojiť moje rozbúchané srdce.
Pomaly sa otočím jej smerom, až kým sa naše oči nestretnú.
"Želáte si niečo?" opýtam sa a ona sa zatvári prekvapene. Snáď si nemyslela že jej budem tykať alebo že jej poviem mama. Ona pre mňa nie je nič.
"Môžeme sa porozprávať?" opýta sa.
"Osamote." pozrie na moju spoločnosť.
"Nemám sa s vami o čom rozprávať." poviem a chystám sa otočiť, no chytí ma za plece.
"Prosím. Len raz." naozaj neviem prečo, no súhlasila som. Možno kvôli nástojčivým pohľadom Alexových rodičov. Spoločne sme odišli od stolu von pred reštauráciu.
Postavila som sa pred ňu a prekrížila si ruky na prsiach.
"Si tehotná?" opýta sa pri pohľade na moje brucho.
"Viditeľne." poviem a ona si vzdychne.
"Prosím rozprávaj sa so mnou normálne a hlavne mi nevykaj." poprosí. Nemienim ju počúvať, na to už nemá nárok.
"Ste pre mňa cudzia osoba." myknem plecom a ona vyvalí oči.
"To nemyslíš vážne." povie ubolene.
"Chceli ste sa o niečom rozprávať. Tak prosím. Nemám veľa času." nevšímam si jej falošné bolestivé pohľady.
"Ja...ja som si uvedomila čo som pred rokmi urobila.A teraz to nehorázne ľutujem." povie so slzami v očiach.
"Trocha neskoro, nemyslíte?" nadvihnem obočie.
"Ja viem. Nič s tým už neurobím. No chcela by som tvoje prepáčenie." tak toto teda nie.
"Vy si myslíte ,že prepáčim osobe ktorá sa na mňa vykašlala? Ktorá sa vykašlala aj na svojho syna? Ktorá sa nezaujímala o svoje vnúča? Tak to ste potom teda na veľkom omyle." poviem mierne rozčúlene.
Musím sa kontrolovať.
"Ja viem že som urobila obrovskú chybu, ktorú budem ľutovať do konca života." rozhodí rukami.
"Tak potom nemáme čo riešiť." myknem plecom.
"Emma do riti nehraj sa na silnú. Viem že ťa to vždy trápilo.Sme rovnaké." zvýši hlas.Má pravdu. Vždy ma to trápilo. No teraz nie. Mám svoju rodinu a ona do nej nepatrí.
"To máte pravdu, trápilo.No už nie. Je mi jedno čo s vami je. No požiadam vás o jedno, nepokúšajte sa opäť priblížiť k môjmu synovi. Neručím za seba."poviem a ona sa zamračí.
"A ešte jedna vec. Ja sa nehrajem na silnú. Viem že nie som. No viem jedno, my dve nie sme ani zďaleka rovnaké. A viete kde je ten zásadný rozdiel?" opýtam sa. Neodpovedá, len čaká na to čo poviem.
"V tom že by som neopustila svoje deti a manžela kvôli inému. A je mi jedno čí sa mi narodí chlapec alebo dievča, budem ich mať rada oboch a nebudem robiť rozdiely.To je ten zásadný rozdiel.A teraz musím ísť, rodina na mňa čaká." hrdo poviem a vrátim sa späť za nimi.
"Em." postaví sa Jane a objíme ma.
"Som v poriadku, no...no ja už pôjdem." poviem a chystám sa zaplatiť svoje,no zastavia ma, že to platia oni.Rozlúčila som sa s nimi a odišla som do auta. Zabuchla som dvere a hlavu si položila na volant .Rozplakala som sa.
Nikdy by som nepovedala že budem musieť byť tak zlá k svojej matke. Lenže ona ňou už dávno nie je. A že nie som silná?
To sa ešte uvidí.
