Forever♡

31*

Emma

To už ani nie je možné. Celú večeru na mňa John pozeral. Neviem čí mi to lichotí alebo mi to začína prekážať.

Je na mne niečo divné? Alebo naopak? To som pre neho až taká príťažlivá?

Sama neviem povedať,no už mi to lezie na nervy. Ten človek ako keby mi chcel čítať myšlienky. Vidieť až do duše alebo čo.Snažila som sa nevnímať jeho úpenlivé pohľady. Pozerala som s úsmevom na Alexa,ktorý preberal pracovné veci s pánom Schwartzom.

Táto práca ho vážne baví a vidím že ho to napĺňa,čo ma veľmi teší.

"Ospravedlňte ma."postavím sa a prejdem na dámske toalety.Postavila som sa pred zrkadlo a zhlboka som sa nadýchla.

Pôjdeš tam a budeš sa tváriť že ti jeho pohľad nevadí. Že je všetko v najlepšom poriadku.

Umyla som si ruky a vybrala som sa naspäť ku stolu.

Odrazu mňa však niekto zastavil.

" Ste veľmi sympatická."započujem a ja sa otočím. Stál tam John opretý o stenu pri toaletách. To akože odišiel od stolu len aby prišiel za mnou?

"Ou,ďakujem."jemne sa usmejem.

" Váš manžel má doma doslova poklad."trocha sa priblíži,na čo ja cúvnem.

On si neuvedomuje ,že som vydatá žena s dvomi deťmi.

"Hej to má. Dve krásne deti."poviem a on so smiechom pokrúti hlavou.

" To iste tiež. Lenže ja som myslel vás."podíde úplne ku mne až sa skoro dotýkame tvárou.Musím povedať že som zamrzla. Nevedela som čo mám urobiť.

Zľakla som sa.

Lenže čoho?

"Prepáčte,ale ja...čaká ma tam Alex. Môj muž."jemne ho odstrčím,prejdem okolo neho a rýchlo odcupitám k stolu.

" Kde si bola toľko."pošepká mi Alex.

"Bola tam rada."myknem plecom. Naozaj  mu  nerada klamem. Ale toto mu povedať nemôžem.

Alex

" Ďakujeme za chutnú večeru pán Schwartz."podám mu ruku a on s úsmevom kývne rukou.

"To bola samozrejmosť. Teším sa na našu spoluprácu. Čiže zajtra ráno sa vidíme."povie a ja prikývnem.

S Emmou sme sa rozlúčili a nasadli do požičaného mercedesu.

" Nie je ti dobre?"opýtam sa zamyslenej Emmy.

"Hm?"otočí sa na mňa.

" Od tej toalety sa chováš divne. Tak sa pýtam čí ti nie je zle."myknem plecom.

"Nie. Je mi dobre. Len som unavená."usmeje sa a ja jej nedôverčivo prikývnem.

Prišli sme do domu a deti už dávno spali. Unavene sme sa dotrepali do spálne,kde sme padli na posteľ.Zatvoril som oči a priam okamžite som zaspal.

Emma

Pomaly som otvorila oči a uvidela neznámu miestnosť. Až potom som si uvedomila že sme s Alexom v Nemecku. 

"Ježiš. My sme spali v oblečení."chytím sa za hlavu.

Otočím sa k nočnému stolíku a pozriem sa na mobil koľko je hodín.
6:30. A to už som hore?

" Alex. Stávaj. Musíš byť na siedmu vo firme."zatrasiem s ním.

Alex sa neochotne preberie a pretrie si oči.

"Nechce sa mi."povie unavene a dá mi nemotornú pusu.

" Ale čo. Veď si nás sem dotlačil. Tak stávaj."plesnem ho po zadku.Prešla som do kúpeľne a osprchovala sa. Upravila som sa a zišla som dole do izby,kde spali deti.

Obidvaja ešte spokojne spali. Usmiala som sa nad nimi a prešla som do kuchyne,kde už sedel Alex s našou pestúnkou.

"Ahoj Kate."usmejem sa na ňu, čo mi opätuje.

" Dáš si vaffle?"opýta sa ma Alex ,pri čom ma hladí po chrbáte.

"Dám."poviem a on prikývne.Najedli sme sa a Alex odišiel do firmy.

" Kate dnes máš voľno. Budem s deťmi ja. Aj večer."poviem.

"Dobre. Tak keby niečo potrebuješ zavolaj."usmeje sa a odíde.

Deti sa zobudili asi o hodinu. Ja som im za tú dobu nachystala raňajky.

" Dobré ránko."usmejem sa na oboch.

"Mamiii."usmeje sa doširoka Matt.

" Ma-ma."zapiští Zoe.

"No tak poďte. Dám vám papať."zoberiem ich oboch za ruku a dovediem do kuchyne. Usadím ich a dám jesť.

" Tak čo budeme robiť?"opýtam sa Matta,keďže Zoe tomu nerozumie.

"Na zmrzlinu a na ihrisko."zatlieska Matt.

" Tak dobre. Niečo nájdeme."rozžiaria sa mu oči.Spokojne sme si raňajkovali,keď niekto zazvonil. Zľakla som sa,pretože tento zvuk zvončeka som nepočula.

"Počkajte tu."poviem deťom a podídem k dverám.

Otvorím ich a ostanem prekvapene stáť.