Forever♡

23*

Emma

Takže. Volali mi z nejakého baru, že si mám prísť pre brata. Vôbec som nechápala prečo. Veď James nikdy žiadnu bitku ani nič nevyvolal. Po príjazde do toho feťáckeho baru mi to bolo ihneď jasné.

Drogy.

Vedela som že James nefetuje ani neužíva žiadne drogy, a preto som netušila ako sa tu mohol ocitnúť.

A hlavne s kým sa tu mohol ocitnúť.

"Dobrý večer. Konečne." povie netrpezlivý  pán. Predstavil sa mi ako majiteľ baru.Po neskutočne drahej ceste súkromným lietadlom, som konečne tu. A to všetko kvôli Jamesovi. Som zvedavá, čo vyviedol.

"Prepáčte, skôr to nešlo. Takže na čo ste ma sem zavolali?" prekrížim si ruky na hrudi. Naozaj je mi to nesympatické. Vyzerá to tu ako hniezdo dílerov.

"Kvôli vášmu bratovi predsa." povie tým hrubým hlasom.

"To viem. Ale čo sa stalo? Pokiaľ viem tak môj brat má 25. Čiže je plnoletý." poviem nechápavo. Pán pretočí očami a kývne smerom k dverám za pultom.

Nechápala som,tak opäť nimi pretočili a ukázal mi rukou ,že ho mám nasledovať.

Vošli sme do veľkej tmavej a hlavne zadymenej miestnosti. O chvíľu tam rozsvietil svetlo.

To čo som uvidela pred sebou bolo neuveriteľné.

Bol to James. Zrejme zdrogovaný James.

Ako? Prečo?

"James?" rozbehnem sa k nemu. Vôbec nevnímal. Ako keby ani nevedel že vôbec je.

"Takže milá pani. Vy sa divíte prečo som vás sem zavolal. Kvôli tomuto. Strpím v mojom bare drogy, dokonca ich tu aj predávam, ale nedopustím aby sa mi tu nejaký feťák zdrogoval do bezvedomia a skapal mi tu. To mi veru za basu nestojí. A tak som si pozrel jeho doklad a zhodou náhod tam mal telefónne čísla a tak som ihneď konal."dokončil svoj monológ majiteľ.

"Ale on nie je žiadny feťák. Nikdy drogy nebral. Určite mu ich niekto podstrčil."poviem zhrozene.

"Tak pozor,pozor. Nikoho tu predsa obviňovať nebudeme. Keby nechcel ,tak si nedá."rozhodí so smiechom rukami.

"Vy to nechápe..."skočí mi do reči.

"Ja nie som žiadny detektív ani nevlastním FBI. Nezaujíma ma čí mu ich niekto podstrčil alebo si ich dal sám. Mňa zaujíma aby hlavne vypadol." povie a ja si vzdychnem. Ja si to zistím aj sama.

"Pomôžete mi ho dať aspoň do auta?" vzdychol si a nie s veľkou ochotou mi pomohol odniesť toho debila do auta.

Odviezla som ho k nemu domov. K nám radšej nie. Deti by tomu nechápali.

"James"prihováram sa mu s nádejou že ma už bude vnímať. Márne.

Vôbec som nevedela čo mám robiť. Nikdy som nič podobné nezažila ani dokonca nevidela naživo.

Mám ho nechať tak? Mám zavolať záchranku?

Nakoniec som si popozerala nejaké rady na internete.

Mám ho vraj nechať poriadne vyspať a dať ho do chladného prostredia zabaleného v deke alebo prikrývke. A má mať dostatok tekutín.

Všetko som urobila a dúfam, že to bude ráno lepšie. Pokiaľ nie, ideme do nemocnice.

Unavene som si sadla na gauč a rozmýšľala som nad tým, prečo to mohol urobiť. Že by ho do toho niekto nútil?

Musím to zistiť hneď zajtra.