Forever♡

35*

Alex

V práci som sa nevedel na nič sústrediť. Neustále som musel myslieť na Emmu a na to čo sa stalo.

Mal som stres. Pýtate sa z čoho? Absolútne zo všetkého.

Tu v práci mám toho veľa,neviem ako to bude doma a hlavne neviem ako vydržím prítomnosť Johna.

Ten človek mi neskutočne vadí. Príde mi povahovo ako Amy. Možno sa pred Emmou chová lepšie,no ja som ho odhalil hneď v prvý deň.

"Haló."zamáva mi pred očami pán Schwartz až sa zľaknem.

" Prepáčte Alex ale mám pocit ,že ma vôbec nevnímate."jemne sa usmeje a ja si pretriem tvár.

"Ale nie. Ja som vás počúval."začnem sa prehrabovať vo všetkých papieroch.

" Tak mi povedzte čo som hovoril ako posledné."oprie sa chrbátom o stoličku a zapozerá sa na mňa.

Trápne skloním hlavu.

"Dobre. Nepočul som ani slovo. Prepáčte. Už sa vám budem plne venovať."zoberiem si pero a začnem vyplňovať formulár.

"Mne nejde o to aby ste ma úpenlivo počúvali. Mne ide o to aby ste boli sústredený na to na čo máte. Ale to sa nedá ,keď vás niečo trápi."odpije si z kávy. Ten snáď vidí všetko.

" No,viete. Doma máme menšie problémy a ja som sa poriadne nevyspal. Zajtra to bude lepšie."usmejem sa a on si vzdychne.

" Chápem.  Pokiaľ nestíhate nášmu tempu tak povedzte. Spomalíme."usmeje sa.

"Ďakujem ale to zvládnem."poviem. Chcel som sa ho niečo spýtať na Johna,keď v tom dnu vošla sekretárka.

" Pán Schwartz,máte tu kupcu."povie milo a on kývne rukou aby ho zavolala dnu.

Emma

Zavolala som opatrovateľku a sama si vyšla do mesta na nákupy. Musím sa trocha odreagovať, no nie? Vošla som do obchodu s  kozmetikou. Nakúpila som mne  a deťom rôzne druhy  kozmetiky. Možno som to aj prehnala. Nechala som tam 35€.

Ďalej som si kúpila krásnu bielu košeľu s farebnými kvetmi a čierne rifle.Bolo ešte málo hodín a tak som si zašla na zákusok a kávu do cukrárne.Unavene som si sadla k stolu pre dvoch a jedla svoj čokoládový zákusok.

Skoro mi zaskočilo keď som uvidela tú osobu, ktorá ku mne s úsmevom smerovala.

"Čo tu tak sama?"prisadne si bez opýtania.

" John."jediné čo som zvládla povedať.

"Prečo taká prekvapená."zasmeje sa.

" Som ťa tu nečakala. Ako keby si bol všade kde ja."poviem nenápadne. To by snáď nerobil.

"Bol som si kúpiť novú košeľu. Moja obľúbená sa totiž zafarbila v práčke."povie a ja sa chabo usmejem.   

Rýchlo som dojedla zákusok a odpila čo najviac kávy. Zavolala som čašníčku aby mi priniesla účet.

" Kam sa ponáhľaš?"opýta sa prekvapene.

"Prepáč ale deti ma doma čakajú."zaplatím a postavím sa na odchod.

" A keby si tu ostala ešte chvíľku?"nadvihne prosebne obočie.

"Nie"poviem okamžite

" Ponáhľam sa. Ahoj."ani nečakám na jeho odpoveď. Ihneď sa ponáhľam k autu.

Zabuchla som dvere a položila ruky na volant. Nahlas som si vydýchla.

To bolo hrozné. Prečo je všade kde ja? Čo keby nás videl Alex? Veď to by všetko ešte viac zhoršilo.

"Ahojte zlatíčka."pozdravím deti,ktoré sa ku mne rozbehnú.

Opatrovateľka sa rýchlo ponáhľala domov lebo majú nejakú oslavu a tak mi iba rýchlo zakričala, že volal Alex a mám mu zavolať späť.

Neviem čí mu chcem zavolať späť. Ale čo keď je to vážne?

S menšou nechuťou sa sním rozprávať som vytočila jeho číslo.

" Emm?"okamžite to zdvihne.

"Čo chceš Alex."opýtam sa unudene.

" Dnes sme pozvaní na večeru."povie potichu ako keby sa ma bál.

"Noa? Ja nejdem."poviem ihneď. Z druhej strany počujem jeho vzdych.

" Emma ja ťa prosím. Poď. Nechcem aby všetci vedeli že máme doma problém."pretočím očami.

"My nemáme problém. Ty ho totiž máš."chcel niečo povedať,no rozmyslel si to.

" Tak to urob len kvôli tým peniazom ,nie kvôli mne."povie mierne nahnevane.

"Ja nemusím kvôli tým peniazom robiť nič."viem. Som k nemu hnusná,no teraz nechcem byť iná.

" Emma nehraj tu na mňa drsnú. Obaja sa poznáme až priveľmi dobre. Čiže sa ťa naposledy pýtam. Ideš alebo mám ísť sám?"ja chcem aj nechcem ísť.

"S kým?"najprv zistíme kto tam bude.

" Pán Schwartz a jeho mladá manželka."povie. Ako mladá?

"Nemá kto strážiť deti."je o veľa mladšia od neho? Že by v našom veku?

" To vybavím."rýchlo odpovie.

"Dobre. Ale nemienim sa tváriť že je všetko v poriadku."poviem, čo príjme.

" Dobre. Tak buď nachystaná na ôsmu."povie a zloží telefón skôr ako si to stihnem uvedomiť.Snáď sa aspoň dobre najem. Povedala som si a vybrala sa hore do izby ,chystať sa.Som prichystaná na tento  večer.