Alex
Spokojne som sedel pri deťoch na gauči a sledoval ich nezmyselné rozprávky. Len som krútil hlavou nad tým ako to môžu pozerať a ešte sa na tom aj smiať.
Odrazu začal Emm zvoniť telefón. Keďže bola vo vani som sa rozhodol ,že to zdvihnem za ňu.
"Prosím. "ozvem sa do telefónu.
" Pani Colton? "ozve sa z druhej strany.
" Nie. Pri telefóne jej manžel. Želáte si? "skrčím obočie.
" Dobrý večer. Voláme za pána Jamesa Coltona. "povie a mne sa v tej chvíli zastaví celý svet.
***
Po ukončení hovoru som nebol schopný jediného slova. Len som so slzami v očiach pozrel na deti, ktoré sa smiali rozprávke.
James. James. James.
Len jeho meno mi dokázalo behať po rozume.
" Som tu. Môžme ísť do postele."Emma vojde do obývačky a pozrie na deti. Keďže na ňu deti nereagovali, tak sa otočila na mňa.
"Alex? "povie vystrašene a dobehne ku mne.
" Zlato čo sa stalo. "chytí moju tvár do rúk a zapozerá sa mi do očí.Mal som veľký strach. Veľmi sa jej to bojím povedať.
" J-james. "poviem a silno si ju pritiahnem k sebe.
" James? Čo je sním? Stalo sa niečo? Alex. "povie vystrašene a ja bez slova prikývnem. Emm sa objavia v očiach slzy.
" Alex hovor. Rýchlo preboha. " preglgnem a zapozerám sa jej do očí.
" James je v nemocnici. Zrazilo ho auto."poviem a Emma sa hneď v tom momente rozplače.
"A-ako je na t-tom. "úplne sa roztrasie a ja tiež.
" Zle. Je v kóme. Potrebuje... Potrebuje novú obličku. "poviem ťažko. Emma to už ďalej neudržala a začala srdcervúco plakať. Trhá mi to srdce.
Na jej plač začali reagovať aj deti. Obaja boli vystrašený. Zoe začala dokonca plakať tiež. Matt ako veľký brat si ju pritiahol k sebe a začal ju hladiť po vlasoch a niečo jej šeptať.
"Alex. Nie. To už nie je možné."plače mi do trička.
"Ja viem láska. Musíš byť silná. James je silný. On to... On to musí zvládnuť. " zakokcem sa.
Síce tvrdím že to zvládne, no čo keď nie? Čo keď nemá jeho telo takú silu.
Bojím sa. Hlavne kvôli Emm. Veď bez neho si to nevie predstaviť. Ani ja. Je ako môj brat.
" Teraz ma počúvaj Emm."zoberiem jej uplakanú tvár do rúk a jemne jej zotriem slzy.
" James teraz potrebuje obličku. Nevysvetlili mi to poriadne ale vrajmá tú druhú jemne poškodenú tiež, takže by nevydržal bez jednej. "snažím sa jej vysvetliť dôležitú vec.
Že James potrebuje jej alebo jej otca obličku.
" Ty alebo tvoj otec ste jeho záchrana." poviem a ona na mňa ostane prekvapene pozerať.
"Moj-ju obličku?"ukáže na seba prstom a ja prikývnem.
"Alebo otcovu. "poviem a ona záporne pokrúti hlavou.
" Otec nie. On mal v mladosti problémy s obličkami. "aha. Tak to sa stáva jeho záchranou iba Emma.
" Zavolám tam. A zistím všetko ohľadne toho. "povie a rýchlo schmatne mobil do ruky a vytočí to isté číslo čo jej volalo.
Emma
Som úplne v riti. Už nevládzem. Toľko nešťastia v našej rodine. A hlavne toľko nešťastia čo má James.
Môj braček. Tak veľmi sa o neho bojím. Musím byť vhodný kandidát na darovanie obličky. Lebo ak nie, bude na ňu čakať bohvie koľko.
Lekár mi povedal, že sa mám čo najskôr dostaviť do nemocnice v našom meste. Je to trocha dlhá cesta takto na rýchlo, ale pre brata to urobím.Alex však musí ostať tu. Aj s deťmi. Ja budem tak čí tak v nemocnici. Takže by som sa im nemala ani kedy venovať. Bude tu s nimi Kate a tiež sa sem chystá Alice. Otec pôjde zase so mnou za Jamesom. Už je aj na ceste.
Ešte v tento večer som bola zbalená a nachystaná na ráno. Na poslednú chvíľu mi pán Schwartz vybavil letenku na zajtra ráno.
Nechcem tu Alexa a deti nechávať samé ale musím. Budú mi veľmi chýbať, no James ma teraz potrebuje.
Ide mu totiž o život.
