Alex
Nie, nie, nie.
"Č-čo to robíš?" rýchlo odstúpim.
"Nehovor že sa ti to nepáči."oblízne si peru.
"Keby že nemám manželku a deti a mám toľko rokov čo ty, tak vtedy by sa mi to páčilo. Teraz nie." zamračím sa.
"No ták. Prosím." podíde opäť ku mne, no ja zase odstúpim.
"Stoj tam. Chceš mi povedať že nemáš priateľa?" nadvihnem obočie a ona sa zhnusí.
"Mám. Ale len na peniaze. Nemám ho ani trošku rada. Je to starý debil." dá si ruky v bok.
"Starý debil?" že sa vôbec pýtam. Dievčatá tohto typu sú len na starých prachatých dedkov.
"Hej. Má 64." odpovie mi.
"Hm, zaujímavé. Ale mala by si sa uvedomiť, že obťažovať zadaných chlapov nie je najlepší spôsob ako zaujať." poviem jej a ona prevráti očami.
"Netvár sa že to tak nie je. Poznám takýto typ dievčaťa ako si ty." zasmejem sa. Až veľmi dobre poznám také potvory.
"No keď myslíš." povie namyslene. Keby som jej otec alebo brat tak jej asi jednu vrazím, ale teraz nemôžem.
"A teraz mi prosím ťa uhni. Vystupujem." milo sa usmejem a vystúpim z výťahu.
Otočil som sa a milo jej zakýval, na čo na mňa škaredo pozrela. Zdalo sa mi ,že chcela ešte niečo povedať, no to už sa zatvoril výťah.
Pokazila mi náladu a to naozaj veľmi. Síce sa nič medzi nami nestalo, no cítim sa ako keby som podviedol Emmu.
Emma
Kým Alex platil dole za izbu, ja som si stihla dať rannú sprchu. Potrebovala som sa trocha prebrať.
"Ahoj Alice. No čo? Poslúchali?" musela som im zavolať. Musím vedieť čo robia.
"Jasné že áno. Sú to tie najlepšie deti Em." zasmeje sa do telefónu a ja sa usmejem.
"To síce sú, ale tiež vedia byť zlé." poviem na čom sa opäť zasmeje.
"Ale stala sa večer jedna veeeľmi vtipná vec." jej smiech sa ešte zväčšil.
"Aká?" opýtam sa zvedavo.
"Tak Alexovi rodičia si zjavne chceli užiť." myslím že Alice aj plače od toho smiechu už.
"Čo? Ako? Nechápem?" som vážne tak mimo keď to nechápem?
"Užívali si v izbe a nezamkli dvere."dopovie a mne to hneď docvakne. V tom okamihu prepuknem do hrozného smiechu.
"To ne-nemyslíš v-vážne." nedokážem ani rozprávať ako sa smejem. Toto sa im totiž nestalo prvýkrát. Už keď raz spali cez leto u nás, tiež sa nezamkli. Dokonca ani nezatvorili dvere.
"Ale Em to nie je všetko." dodá Alice a ja sa trocha upokojím.
"No čo ešte?" opýtam sa.
"Nachytal ich Matt." povie a jej smiech sa ešte viac prehĺbi.
"Čože?" zhrozím sa. Chudáčik môj malý. Musel mať hrozný pohľad.
"A vieš čo nám povedal keď prišiel za nami do obývačky?" opýta sa ma pre zmenu Alice.
"No to vážne neviem." poviem. Určite nejakú hlúposť.
"Dobehol udýchaný s tým, že dedo Patrick škrtí babku zozadu." to už Alice nevydržala a začala sa neskutočne smiať a ja spolu s ňou.
Ach môj bože.
"Ch-chápeš? To zabil nemysl-líš?" povie cez kašeľ,ktorý jej spôsobila zjavne slina.
"To teda. Dúfam že nebude mať doživotnú traumu" zasmejem sa.
***
Celý včerajší večerný príbeh som vyrozprávala Alexovi, ktorý sa tváril zhnusene. Má zvláštnu náladu.
"Oni sú hrozní. Ja ich nechápem. Je im úplne jedno že vedľa v miestnosti sú deti a ľudia." zamračí sa. Pokrútim hlavou a sadnem si mu na kolená.
"Ale no ták. Veď si chceli len užiť." musím sa smiať. Nedá sa inak.
"Užívať si môžu doma. Alebo aspoň keby sa zamkli. Chudák Matt." jemu to tuším vadí.
"Alex čo sa deje?"otočím si jeho tvár ku mne.
"Čo by sa dialo?" opýta sa nechápavo.
"Nie som hlúpa Alex. Poznám ťa. Vidím to na tebe." dodám a on si vzdychne.
"Tak asi nepoznáš." povie hnusne. Prekvapene na neho pozriem a postavím sa.
"Ale čo." prekrížim si ruky na hrudi.
"Takže mi nepovieš čo sa stalo?" rozhodím rukami. Alex sa postaví a pozrie na mňa.
"Koľkokrát ti mám povedať že nič?" zvýši hlas. Takýto ešte nikdy nebol. Aj keď sme sa niekedy pohádali, no nikdy nezvyšoval na mňa hlas. Vždy bol v pokoji.
"Vieš čo? Neviem čo sa ti stalo ale riešiť to teda nebudem keď ti to tak nehorázne vadí. Ale na mňa zvyšovať hlas nemusíš. Mne len na tebe záleží vieš? Nič viac." toto je vážne, keďže som ho musela zvýšiť aj ja.
"Emma." povie mi ako keby karhavo.
"Nerieš hlúposti dobre?"povie a pretrie si tvár.
"Tak hlúposti?" zasmejem sa, na čo Alex priam vybuchne.
"Áno hlúposti. Stále riešiš len a len hlúposti. Ťa to musí baviť čo?" zamračene na mňa pozrie.
Nech som silná akokoľvek, toto nezvládam. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Nedokázala som mu odpovedať. Kvôli tej jeho hlúposti sa tu hádame. Lebo nemôže povedať, čo sa deje. A ja ako najväčšia citlivka, sa tu rozplačem. Úžasné.
Alex si to všimol a zatváril sa ubolene.
"Em.." skočím mu do reči.
"Buď ticho. Nič nehovor." prekonám slzy a zhlboka sa nadýchnem.
"Em, ja..." chcel niečo povedať, no ja ho nemienim počúvať.
"Idem za deťmi. Ty si choď kam chceš." poviem, zoberiem svoje veci a zabuchnem za sebou dvere. Zavolala som si taxík a smerovala za deťmi, ktorým nevadí ,že riešim hlúposti.
V taxíku som to nevydržala.
Rozplakala som sa ako malé decko. Možno toto nebol dôvod na taký výbuch, ale takto sa nikdy nechoval.
Musím zistiť čo sa stalo.
