Bodyguard √

1.kapitola

,,Hej, Braden, stíšte si tú prekliatu hudbu, nemôžem spať !"

Zakričím na celý dom tak hlasno až mám dojem, že moje hlasivky nacvičujú nový, moderný tanec, ktorý ma neurobí slávnou, namiesto toho mi pekne zničí celé vnútro.

Ak by mi išlo o život, umriem vo svojej izbe a moja rozlúčková pieseň by boli plechy - iste, s radosťou tak nazvem ich štýl hudby-, na ktorej fičí Braden a Jordan usadení dole v obývačke. Nič proti hudbe a vkusu, samozrejme. Ale nepotrebujem cítiť ako mi vďaka zakaždej sekunde v mojom vnútri poskočil každý orgán.

Repráky otrasajú základmi nášho starého malého domu, a ak to vydržal on, potom môže aj moje vnútro, ale nervy, ktoré sa tiež pekelne roztancali, príliš nie.

Prudko otvorím dvere od izby, tie narazia o stenu a začnem bežať dolu po schodoch. Tá šedá stena si odniesla už veľa. Priehlbina na nej je snáď väčšia ako moja samostatná päsť a to len značí o tom, že moje nervy nie sú trpezlivosť, ktorá má plný pohár.

Cez chodbu prejdem do obývačky a postavím sa pred nich s rukami vbok a celá nahnevaná pozriem na oboch rozvalených na gauči.

Obaja, Braden aj Jordan vedeli, že tam stojím, ale ďalej hrajúc Xbox nereagovali akoby som bola úbohým duchom, ktorý sa dokáže sám odpratať na druhú stranu bez rozlúčky, o ktorú nikto s rodiny nestojí.

,,Braden !"

Nič.

,,Stíš tú prekliatu hudbu, chcem ísť spať !"

Znovu nič.

,,Prosím, Braden !"

Nič.

,,Fajn, ako chceš," poviem, myknem plecom a začnem si vyzliekať tričko. Nevravím, že sa na svoj vek správam dospelo. Ak na to príde, vždy som cítila, že moja duša sa zastavila ešte skôr ako mala vplyv na osobný rast.

Nakoniec čierne tričko vyletelo na hlavu môjho brata a svoje menšie prsia ukážem Jordanovi. Nie úplne nahé, moja úbohá podprsenka značne dosť zakryla, ale prsia mohli byť značne vyššie, tak mizerne totiž vyzerala.

,,Ježiši, Jacqueline !"

Braden sa vyšvihne z pohovky, moje tričko hodí na hlavu jeho kamarátovi, ktorý hypnotizuje moje telo. Nie práve spôsobom, z ktorého sa mi trasie žalúdok, ale človek si snáď nebude vyberať, nie ?

,,Čo to vyvádzaš?!" skríkne po mne a vypne hudbu, zatiaľčo jeho kamarát nedokáže zhodnotiť či môj vkus na spodné prádlo nemá byť skôr hanba, nie spôsob nosenia.

,,Úplne si ma ignoroval ! A vedela som, že toto pomôže ! Nie ste tu sami, Branden, prepánakráľa !"

Keď Braden videl, že sa jeho najlepší kamarát snaží dostať spod trička dole, ruku položil na jeho hlavu, aby sa mu to nepodarilo a tým nevidel to, čo by vidieť mohol. Iste, nie je to tak, že nemá šancu vidieť to, čo je pred ním. Tričko mu síce zakrylo hlavu, ale oči nie.

,,Tú ruku zložím až v tedy, keď sa tá malá rebelka schová do izby," odpovedal Jordanovi na nevyslovenú otázku.

,,Ja som sa nechcel nič pýtať. Poďakovať ti. Aj keď ma prsia tvojej sestry budú strašiť po zbytok môjho života."