Bodyguard √

7.kapitola

Ráno vstanem a prvé, čo vidím, je tvár toho, ktorý videl moju lietajúcu úbohosť dopadnúť do vlastných nechutností. On je u nás pravdepodobne častejšie ako moji rodičia.

Síce ma to neprekvapuje to, ako často u nás prebýva, no stále nejakým spôsobom áno. Viem, že ma vlastný domov aj rodinu, ale vždy to pôsobí tak akoby žiadnu nemal a staral sa iba sám o seba.

Sedí na kuchynskej linke, len čiernych teplákoch a zdá sa, že si na niečom veľmi dobre pochutnáva.

,,Dobré ráno," povie mi bez akéhokoľvek záujmu a ďalej sa venoval jedlu.

,,Neviem či je vôbec dobré to ráno, keď prvé, čo vidím, si ty."

Zachechtne sa spôsobom, ktorý je zvláštne ironický akoby vedel, že som stále žena, ktorá ma pred sebou nahý, potetovaný hrudník, ktorý veľmi dobre cvičí, takže napriek tomu, že môžem vravieť pravdu, čo sa týka mojich pocitov, stále sú tu aj iné, ktoré nemôžem potlačiť. A má pravdu. Tie pocity, ktoré vo mne vyvoláva, nejdú potlačiť a tak ich prirodzene cítim tam, kde sa zdá, že ho vidí aj ona.

,,Očividne sa ti výhľad páči," povedal a do úst si strčil vajíčko. Áno, rozhodne teda vie, čo spôsobuje.

,,Hej, zlatko, tečie ti slinka."

Prejdem si po pere, neuvedomujúc si, že si zo mňa robí srandu, takže akonáhle sa rozosmeje, ukážem mu prostredník, pretože slová občas nie sú dostatočné a vyberiem sa do chladničky.

,,Uvedomuješ si, že nás vyžieraš ?"

Prázdna chladnička odráža zvuk môjho žalúdku. A pokojne môžem povedať, že je rovnako prázdna ako on. Hej, to by sedelo. Keď príde na jeho výrazy a jeho oči, všetko vyzerá až nepokojne prázdne.

Sedel uvoľnený , jedna bosá noha mu visela dole, druhá bola opretá o dolnú skrinku.

,,Uvedomujem. A naplno si to vychutnávam," do úst si strčí ďalšie vajíčko a pridá k tomu koliesko rajčiny, usmievajúc sa akoby si vychutnával fakt, že dnes ráno ja jesť nebudem.

,,Ale že si to ty, nechám ti to, čo ostalo na tanieri."

Vyšvihol sa z kuchynskej linky a pobral sa preč, do izby vyhradenej pre neho. Áno, je ako náš domáci maznáčik.

Smozrejme, že na tanieri z jeho raňajok neostalo nič.

Hlupák.

***

,,Prisahamvačku ! Ak ho budem musieť trpieť u nás o niečo viac, zabijem buď jeho alebo seba !"

Rozčúlene sa a prechádzam po sebe. Ale úprimne, neberiem to až tak dramaticky. Ale som žena, takže je samozrejmé, že to vždy bude vyzerať tak akoby som hrala vo vlastnej dráme, v ktorej mám hlavnú rolu.

,,Hej, ukľudni sa. Nie každému sa naskytne príležitosť bývať s Jordanom. Vlastne aj s Bradenom," poznamenala Taylor, ktorá sedela na jej posteli v tureckom sede.

,,Ja ho tu proste neznesiem !"

Skríknem, potom sa prebehnem k dverám, otvorím ich a na celú chodbu skríknem: Neznesiem tu viac toho idiota !

A samozrejme, nikdy ma neprestane udivovať ako hlúpo či detinsky sa dokážem správať.

,,No, musím uznať, že to bolo veľmi dospelácke," pokrútila očami Taylor a pozrela sa na svoje nechty.

,,A je mi to jedno !"

Dupnem nohou a následne sa zvalím vedľa Taylor, ktorú zrazu niečo napadlo. Jej výraz to jasne napovedá a nebudem klamať, vôbec sa mi to nepáči.

Vyskočila na nohy a so sprisahaneckým úsmevom a bláznivým pohľadom na mňa pozrie, je mi teda jasné, že ma vlastné pocity nesklamali. Vôbec sa mi to nepáči.

,,Tento pohľad poznám. Nie. Nech už je to čokoľvek, nejdem do toho," poviem jej Jacqueline a viac zatlačím svoje telo do postele pre prípad, že ju napadne ma chytiť a začne ma zdvíhať bez môjho povolenia.

Taylorine nápady stoja za hovno. Totálne. Alebo to vždy dopadne zle. Ako naposledy. Skončili sme na polícii. Ešte, že Taylorin brat je policajtom. Ako rýchlo sme tam dostali, tak rýchlo aj naše zadky odišli, neuvedomujúc si, že ani fakt, že je jeho sestra, to neznamená, že máme mať úľavu od zákona.

,,Ale no ták.. Nebude to nič strašné, naozaj. Pôjdeme do izby a prepichneme mu pár kondómov. To nič nie je."

Rozhodila rukou, akoby sa o niečo veľké naozaj nejednalo. A ja si uvedomím, že tak trochu sme obe detské.

,,Čože ? Šibe ti ?! Eštu tu bude aj s tým deckom bývať !"

Ale niekde v hĺbke svojho vnútra som to veľmi chcela urobiť. Bola to akási prirodzená reakcia, ktorú som nedokázala vysvetliť.

,,Tak okej, to nie. Tak čo mu urobiť diery do veci ?"

,,Tay.. Máš ho najviac zo všetkých obkukaného, dokonca viac od Bradena a ty si si nevšimla, že ma polka jeho šatníka diery ?"

,,Pozerám sa na jeho tvár, nie na veci, sakra.."

Žmolila spodnú peru zubami a rozmýšlala.

,,Oh, a čo tak mu pár veci premiestniť ?"

Jacqueline pretočila očami. To všetko.. veľmi trápne nápady. A ja mám pocit, že ma tie nápady svojim spôsobom odrážajú. Pretože povedzme si úprimne, naozaj stoja za hovno.

,,Má tam taký bordel, že si to ani nevšimne."

,,Prepanajána, všetko kazíš !"

Myknem plecom lebo pravda je pravda.

,,Jednoducho pôjdeme do jeho izby a potom sa rozhodneme, dobre ?"

A tak prikývnem. O nakoniec, keď o hodinu aj niečo Jordan odíde, vliezeme do jeho izby.

Ako som presne povedala, izba je samí bordel. A na fakt, že tu ani nebýva, musím povedať, že presoval moje očakávanie.

,,Cítim tu pizzu ?" pričuchala si Taylor.

,,Kiežby som cítila to, čo ty," poviem a zvraštím nos.

,,Čo cítiš ?"

,,Ponožky," zvraštím ho znova, o niečo viac a Taylor sa rozosmeje.

,,Napadá ťa teda niečo, Tay ?"

Obe sa poobzeráme vôkol. Nič, čo by sme tu mohli urobiť, nie je. Lebo v tejto izbe už urobil dosť.

,,Veru nie. Ale daj mi chvíľu, určite to príde."

Zaujímavé, ako si z hosťovskej - cudzej hosťovskej - spravil izbu.

,,Už to mám !" Zvesela povedala Taylor, celá šťastná, že konečne na niečo prišla.

,,Urobíme mu z.." ale nedokončila. Dvere sa pomaly začali otvárať, až dnu vstúpil Jordan.

Práve mi vlastné srdce spadlo rovno do môjho žalúdku a cítim ako ma peklne obliala horúčava. Dopekla.

,,Padaj, Taylor."

Tá celá vyplašená vykročila vpred a ja sa automaticky pohla vpred akoby jej rozkaz bol môj vlastný.

,,Ty nie, Jacqueline."

Toto bol zlý nápad. Veľmi, sakra, zlý napád.