Bodyguard √

Epilóg

Jordan:

Hádky ma vždy bavili. Najmä preto, pretože som v nich vyhrával.

Hlavne ma bavili tie, ktoré skončili bitkou. Ibaže teraz, keď ležím v posteli, najradšej by som zbil jedine seba.

Nemal som urobiť scénu, nemal som odísť. Ale kurva, inak sa nedalo. Jacqueline je pre mňa viac ako si dokáže predstaviť. Viac, ako ja sám alebo ako si viem pripustiť.

Natiahol som sa po telefón. Chvíľu zvonil, ale potom sa ozvalo tiché "prosím ?"

,,Ahoj Taylor, tu Jordan."

Na druhej strane bolo ticho.

,,Ide o Jacqueline."

Počul som nejaké zvuky. Asi sa vyhrabala z postele.

,,Pokoj, ženská, nič sa jej nestalo. Volám ti lebo.."

Sám som nevedel prečo.

,,Tiež nie je s tým v poriadku. Plakala mi do telefónu."

Namiesto toho, aby som sa potešil, pretože predsa kurva niečo znamená, mal som chuť vraziť si takú päsť, ktorá by ma prebrala aspoň o dva-štyri roky.

,,Myslíš, že by som mohol spraviť niečo, čím si ju získam späť ?"

Dal by som ruku do ohňa za to, že tá ženská na druhej strane usmiala.

,,Ako jej najlepšia kamarátka alebo bývala, neviem, ti poviem, že Jacqueline nečaká darček, večeru, rande alebo niečo podobné. Stačia jej slová. Choď za ňou a ospravedlň sa jej. To je predsa viac ako darček alebo večera, nie ?"

Prikývol som aj keď ma nemohla vidieť.

,,Ďakujem, Taylor. A Taylor ? Vyser sa na Dylana. Nestojí za to."

Znova by som dal ruku do ohňa za to, že sa usmiala.

,,Áno, ja viem. Nepozeral na mňa tak, ako si ty pozeral na Jac. O to by vlastne ani nešlo. Nechodíme spolu. Ale ak by to so mnou myslel skutočne vážne, bola by som v jeho očiach len ja, je tak ?"

,,Presne tak. Dobrú noc a prepáč za zobudenie."

A potom som ju jednoducho vypol. Iba v trenkách a neobutý som skočil na Bradenovu motorku a náhlil si to k nej. Vravte mi niečo o tom ako v hlboko v hajzli som.

Ani som poriadne nestihol zabrdiť, už som z nej skákal, bežal po schodoch a vtrhol jej do izby.

,,Ospravedlňujem sa. Prepáč, mrzí ma to, štve ma to,v poriadku, nemiluješ ma, chápem to. Len mi, prosím odpusti a nechaj ma pri sebe."

Vychrlil som hneď, poriadne sa nestihli otvoriť ani dvere. Ihneď sa vystrela a rozospato na mňa pozerala.

,,Nech už ku mne hocičo cítiš, beriem to. Možno to nie je silné, možno áno, ale kurva, beriem to. Aj keď to nie je láska. Chcem ťa. Chcem ťa tak moc, že ako dôkaz by som urobil čokoľvek."

Aj cez tú tmu som videl ako si ma obzerá a ako mi hľadí do oči.

,,Vyzleč si trenky a zavri si vtáka medzi dvere."

Zamračil som sa. Jej tón hlasu vôbec nežartoval. Možno sa mi chce pomstiť za to ako som sa správal.

Začal som si vyzliekať trenky. Bude to bolieť, to je jasné. Možno sa mi už nikdy nepostaví alebo nebudem mať dieťa, ale ak to chce, bude ťo mať. Čokoľvek bude chcieť, bude mať.

Už som bol pri dverách, keď sa začala smiať.

,,Vlečeš sa k tým dverám ako na popravu," povedala a vybuchla do smiechu. Vtom momente som neváhal. Skočil som na ňu.

,,Takže tebe by sa páčil môj vták medzi dvermi ?"

So širokým úsmevom prikývla.

,,A čo tak tu ?"

Išiel jej nim medzi nohy.

,,Myslím, že je menší. Vystrašil sa, čo ?"

Zasmial som sa. Môj vták skĺzal po jej tele.

,,Oh, ako inak. Pár Darcy musí byť všade, je tak ?"

Nevinne som sa usmial nad jej otázkou a následne som zvážnel.

,,Tak strašne ma to mrzí, kočka."

Chytila ma za tvár a venovala mi bozk na nos.

,,Vieš, Jordan.. Pocity jednoducho neoklameš a riadiš sa nimi. Nemôžeš mi brať to, čo si myslím o našej budúcnosti. Možno nebudeš mojou kotvou a nakoniec by si zistil, že kvety by si mi nosil každý deň. Ale vidím ako sa spravaš, žiješ a všetko a jednoducho ten pocit bol utvorený z môjho názoru. A vieš čo, Jord ?"

Stále mi držala tvár. Pokrútil som hlavou.

,,Ja viem, že by si mi dal všetko."

Dlhšie som neudržal očný kontakt. Ponoril som hlavu do jej krku.

,,Vidím v tvojih očiach lásku, zlato," zašepkám zúfalo ako ako kus plesnivého hovna.

Chytila ma za zátylok a druhou rukou mi hladila vrch hlavy.

,,Možno to, čo k tebe cítim je láska a vidíš ju. Len potrebujem, aby si mi s tým pomohol. Aby si ju dal von. Aby nebola vo mne uklesnená."

Chcel som sa jej pozreť do očí, ale jej hladenie a vôňa boli silnejšie zbrane.

,,Si moja vanilka, domov, svet, kyslík a všetko, na čo si len spomenieš. Urobím všetko preto, aby som to z teba dostal von."

Zasmiala sa a pobozkala ma na vrch hlavy.

,,Nechceš sa činiť už teraz ?"

Pochopil som.

Vstúpil som do nej a celý čas sa jej snažil dokázať, čím všetkým pre mňa je. Vracala mi všetky dotyky, bozky aj pohľady. Pozeral som sa jej celý čas do očí. Bola tam láska.
Miluje ma.
A postarám sa o to, aby sme boli J&J.

Koniec