Bodyguard √

44.kapitola

Jordan

Stáť pod jej oknom mi dal pocit, že možno nebolo správne ísť rovno za ňou, ale  k sebe.

Možno by bolo správne ju podusiť. Nebol som preč dlho. Len týždeň. Za týždeň možno nič nezistila. A možno sa ani o to nesnažila.

Mohol som odísť hneď na druhý deň ako som zničil Rocka. Ale akonáhle som ho porazil, nešlo zastaviť tú temnotu vo svojom vnútri.

Prihlásil som sa ešte na ďalšie dva zápasy a vyhral tak ďalšie peniaze.

Až teraz som si dostatočne uvedomil, že možno to ani nebola temnota. Ak by mi povedala, že ma miluje, postaral by som sa o nás. A možno to bola skutočne temnota, ale nie natoľko silná, aby som nemyslel na Jacqueline.

Nadýchol som sa, pozrel sa do jej okna a povedal si, že ak ma vyhodí, vrátim sa späť presne tam, kam patrím.

Vstúpil som do jej izby. Musel som privreť oči. Jej vôna, tá vôňa, ktorú tak milujem, na mňa zautočila rovnako ako na mňa zaútočil Broderick Hill na zápase.

Dal mi taký priamy úder, že som padol rovno na chalana za mnou. Ale toto zautočenenie som zobral všetkými desiatimi.

Stiahla pod paplón ruku aj nohu. Vedel som, že už nespí. Všimol som si, že vždy nejakým zvláštnym spôsobom vie, kedy sa nachádzam v rovnakej miestnosti. Je to znak nejakej náklonnosti ?

Nestiahol som si nohavice ani tričko. Dokonca ani mikinu. Len botasky a pomaly som si ľahol k nej.

Ležala mi otočená chrbtom a jej vlasy sa jemne dotýkali mojej dobitej tváre. Bol to ako balzam. Ako ten, čo baby používajú na pery.

,,Chýbal si mi."

Zašepkala. Jej hlas mi v srdci urobil väčšiu šarapatu ako slová.

,,Aj ty mne, kočka."

Chvíľu sme ležali v tichu. Izba bola ponorená do tmy rovnakej ako naše telá v prikrývke.

Dotkol som sa jej vlasov a potom som si ich pritiahol k nosu. Tak sakra moc mi chýbala.

,,Nemal si odísť."

Nevyjadroval som sa. Ak by som neodišiel, bola by v ohrození. Ak by som neodišiel, nepovedala by mi, že jej chýbam.

,,Prepáč, zlato."

A vtom momente sa jej telo uvoľnilo a ona sa posunula bližšie ku mne.

Obmotal som ju rukami a pritisol ju k sebe ešte bližšie. Priložil som jej pery na spánok a ona sa dotkla mojej ruky na svojom ramene.

,,Kde si bol ?"

Znova som jej vtisol bozk. Inak to ani nešlo.

,,Doma."

Chcela sa uvoľniť z môjho zovretia, ale nedovolila som jej.

,,Bola som tam. Neustále. Nebol si tam."

Zachehtol som sa a znova ju pobozkal.

,,Nie tam. Kde som býval kedysi. Ešte predtým ako som spoznal Bradena a teba."

Mlčala.

,,Ty si môj jediný domov. Ak nájdem iné pomenovanie pre tie ostatné, inak ťa volať ani nebudem."

Stále mlčala. Dlho, až pridlho. Ak by som nepoznal, kedy presne spí, myslel by som si, že zaspala.

,,Deje sa niečo ?"

Stále nič. Keď sa ozvala, mala plačlivý hlas.

,,Jordan.. Jenna spáchala samovraždu."

Moja prvá reakcia bola myšlienka na Bradena. Bolo to akoby zrazu žil a ja mu mám oznámiť tú hroznú správy a budem vidieť jeho vlastnú reakciu. Vedieť ho ako už nebude viac šťastný. Budem ho vidieť plakať.

Kurva.

Potom si však uvedomím, že tu nie je a nemusím byť vystrašený, pretože mu to nemám ako oznámiť a moje telo sa ukľudní, ale náhle dostane ďalší šok.

,,Keď si tu nebol, povedala mi hroznú vec, Jordan. Znásilnili ju. Preto dostal Braden hysák a havaroval. Zatĺkala mu to. A keď mu to nakoniec povedala, neudržal sa. Začal po nej kričať. Vyhodila ho z domu."

Koho však v tejto chvíli utešiť viac ?

,,Myslím, že po tom, čo sa mi priznala, si myslela, že môže za jeho smrť."

Odísť bol kurva zlý nápad. Braden ma nenechá spávať. Sľúbil som jej, že ju budem ochraňovať. Namiesto toho som zlyhal ako pri July.

Dopekla, prečo všetky okolo mňa padajú ako domčeky z karát ?

A čo Jac ? Padne tiež ? Pretože.. byť s ňou alebo odísť čo najďalej od nej ?