Bodyguard √

16.kapitola

,,Teraz to budeme robiť zakaždým, keď sa budeme chcieť zbaviť bolesti ?"

Spýtam sa ho nahá a pridržiavala si prikrývku na prsiach. Neviem či som sa snažila o úprimnú otázku alebo bola ironická.

Jordan si však odvrkol akoby vedel vyčítať z môjho hlasu to, čo sa skutočne pýtam.

,,Spojíme zlé s užitočným."

Vstane a začane si hľadať oblečenie.

,,Cítim sa ako ľahké dievča," poviem, keď si začal navliekať nohavice, ktoré našiel hodené na zemi.

Mykne plecom a obzrel sa po čiernom tričku.

,,Neplatím ti, necíť sa tak."

Keď ho našiel, obliekol si ho a chcel čím skôr vypadnúť. Cítila som to a vnímala v plnej sila a bolo mi to jasné.  Lebo presne tak tomu bolo aj prvýkrát.

,,Jordan ?"

So spýtavým a trošku aj arogantným pohľadom sa otočil mojím smerom.

,,Nespávaš aj s inými, však nie ?"

Myslím, že sa nemusím pýtať, mala by som to vedieť aj bez jeho odpovede.

Správne.

Je to ako jeho koníček.

Keby mohol, na pohovore by pri otázke "Aké sú vaše koničíky ?" odpovedal by: Mám jeden koníček. Sexovanie.

Odvrátim od neho hlavu a on konečne môže odísť. Tak ako to chce aj urobiť.
A možno urobí len dobre. Pretože stále to nie je tak, že môžem rozprávať o tom, aké je to pre mňa správne a dobré.

Akonáhle sa oblečie, odíde a nezabudne za sebou kruto zatvoriť dvere. Pocítim ťažobu, ktorá tentoraz nemá nič spoločné s Bradenom. A toto tiež nie je pre mňa vôbec dobré.

Prejdem si rukou po svojom strede, aby som to bolestivé pulzovanie, ktoré ešte stále pociťujem, zastavila, keď zrazu, z ničoho nič, sa otvorili dvere.

,,Nemôžeš, sakra, klopať ?!"

Zvriesknem s rukou vo svojom lone a tou druhou, voľnou, sa natiahla po vankúš, ktorý po ňom následne hodím.

Zmätene pozrie a potom prejde svojim ľadovo modrým pohľadom po mojom zakrytom tele, ktorý si stále dokáže predstaviť nahé.

,,Ty si nemala dosť ?"

Pretočím očami, no ruku stále nechám tam. Ani sama neviem prečo, ale možno mu len chcem dokázať, že to nemyslím tak ako si myslí on.

,,Čo chceš ?"

Prikrývku si pritiahnem až pod bradu. On však nereagoval. Namiesto odpovede sa vyberie smerom ku mne. Odhrnul prikrývku a pohľadom skĺzol po mojej ruke zameranej tam, kde sa pred malou nachádzal on.

,,Ak poprosíš, kľudne ťa vystriedam," jeho hlas bol arogantný rovnako ako jeho úsmev.

,,Nerobím to, čo si myslíš, hlupák."

Jemne, chraplavo a príjemne sa zasmial. A pulzovanie sa zostupnilo a pridalo sa aj chvenie.

Zdvihol ruky na znak kapitulácie a  zohne sa pod posteľ, zobral padnutú peňaženku a poslednýkrát mi venoval zdvihnuté obočie predtým ako odišiel.

***

Pondelok je deprimujúci. Pre mňa v tomto momente dvojnásobne. Všade, kam sa pozriem, vidím ľudí, ktorí smútia za Bradenom.

Je vidieť, dokonca cítiť, že chýba všetkým a všade. Najhoršie však je, že každú sekundu sa pri jeho skrinke prestrieda kopec deciek.

Je celá oblepená nie len jeho fotkami, ale aj fotkami z jeho obľúbených miest či športu. Dokonca sa nájdu aj fotky, ktoré na ne prilepila Jenna Hallot. Školská fotografka.

Nachádzal sa na nich Braden s kamarátmi, Jordanom, Taylor a mnou.

Vyškerený, bláznivý a typicky uvoľnený. A rôzne farebné štítky s citátmi, venovaniami a poslednými slovami.

Stiahne sa mi žalúdok.

Keby tak skutočne vedeli, aký bol.

Ale úprimne, mám pocit, že to neviem ani ja.

Chcem plakať. Avšak plakať v škole, kde sa nachádza kopec deciek a všetci zazerajú, nie je zrovna osobné.

Keby ich pohľady boli aspoň na jednej vlne. To však nehrozí.

Jeden pozerá smutne, druhý povzbudzovačne, tretí s prázdnym výrazom, ďalší ma v očiach niečo, čo nevie rozoznať.

,,Si ako zviera v cirkuse a oni sú ako malé, šťastné, celé bezseba decká," povedala Taylor, ktorá sa objavila vedľa mňa a chytí ma za ruku.

,,Vďaka, že si v tom so mnou."

Taylor sa usmiala a jemne, kamarátsky šťuchla svojím ramenom do toho môjho.

,,Rozhodne budem klaunom."

Úprimne sa zasmejem a stisk jej vrátim. Rovnako intenzívne ako Taylor a prijímam teplo, ktorý mi dáva a pomáha.

Chcem jej znova poďakovať, no v ruke mi zavibruje telefón.

Jordan:Potrebujem ťa riadne, sakra, kurva, došlaka pretiahnúť !

Fakt, no nie je on rozkošný ?

Jeho správa ma až donútila zastaviť.
A na krátky moment pocítim všetky veci, ktoré mi dokázal spôsobiť.

Jacqueline:Tiež sa cítiš ako zviera v cirkuse ?

Jordan:To si píš, kráska. Som lev. Poriadne rozzúrený, našuchorený a to až tak, že najradšej by som ťa pretiahol rovno medzi cirkusovými divákmi.

Jordan:Dofrasa, stojí mi.

Fakt, totálne roztomilý. Až mi zamilovanosťou búcha srdce.