Bodyguard √

18.kapitola

Zobudí ma hluk.
Na krátky moment začnem zrýchlene dýchať a srdce búši tak až ho môžem počuť a bolestivo sa pýta von, chce vyskočiť.
Braden.
To je to, čo mi napadne ako prvé.
Taký hluk vždy spôsoboval on.

Ale potom je jasné..

Uvedomenie ma zrazí prudko dole. Nie len moje telo, ale moje srdce ešte bolestivejšie stíchne a spadne do žalúdku. Nie je to pravda, nespadlo tam, ale cítila som to presne tak.

Snažím sa utíšiť vlastné telo a upokojiť ho, ruky sa mi trasú tak až ich ich musím do pästí. Avšak, nie som si istá či mi to všetko naozaj pomohlo alebo si to iba nahováram.

Vstanem nakoniec z postele, viem, že to nie sú ani rodičia. A vzhľadom k včerajšieho večera, po ktorom mám výpadok, to musí byť Jordan. Moje spomienky siahajú iba po auto a môj pád - a áno, okrem toho, že mi ide zdemolovať hlavu, môj bok, na ktorý som dopadla, ten tiež nezostáva.

Vojdem do izby, ktorá mu patrí. Včera si pamätám, že mal oblečené niečo iné, a však dnes si vyzliekol tričko, navliekol nové, čierne, a potom stiahol pyžamové nohavice, ktoré vymenil za čierne rifle.

Prstami si len prešiel po vlasoch a tým to skončilo, ale aj napriek tomu ten pohľad naňho pôsobil akoby to bola scénka, ktorá má u vás vyvolať všetky motýle sveta.

,,Ja nechcem, aby si odišiel," zašepkám chraplavo, krk mám totiž suchý a s plačom v hlase a on sa zastaví, držiac v rukách fotku, ktorá už moju pozornosť dostala.

Tvári sa, že necítil moju pozornosť a ja som mu vďačná. Nepotrebujem potvrdenie toho, čo už dávno viem. Potvrdenie toho, že ak príde na Jordana, pravdepodobne nikdy nebudem sama sebou, vždy budem opakom svojho prvého ja.

Alebo možno.. kým sama úplne nebudem vedieť, kto som, potom bude ľahšie so mnou manipulovať, narábať a hrať sa sa mnou ako s bábikou, ktorá nemôže ani hovoriť.

Neviem, kým som bola pred Bradenovou smrťou, ale teraz.. mám pocit, že som od svojho právneho ja ešte ďalej. A ak pridám Jordana v mojom živote, potom.. dopekla.

Nie je to tak, že tento chlap oproti, ktorý má ľadové oči a povahu so mnou manupuje alebo narába. Avšak ťahá ma smermi, cítim veci, na ktoré nemám zdravý rozum. A kým naozaj nebudem vedieť, kto som, aké sú moje skutočné názory bez vplyvu ľudí, ktorí zdieľajú tie svoje, potom bude mať Jordan na mňa vždy nezdravý dopad, hrajúc sa s mojimi citmi, ktoré nebudem držať vo svojej kontrole.

Chcem niekoho chcieť zdravo, nie nezdravo. Po niekom túžiť zdravo a tiež aj naňho myslieť.

Fotku položil do krabice a začne pomaly kráčať ku mne ku posteli, na ktorú si sadne.

Sledoval moje rozpustené kučeravé vlasy, díval sa do mojich očí, ale nechcel v nich nič nájsť. Žiadne uistenie či naozaj skutočne chcem, aby neodchádzal. Pretože možno, len možno, v nich nechce nájsť pravdu. Ak príde na niekoho, ako je on, je najlepšie nehádať nič. V konečnom dôsledku voči nemu ani nič necítiť.

Kým skutočne nemám nič, čím ho "skrotiť", nebudem mať ani jeho. Nie, tým nemyslím naozaj ho skrotiť. Nie je zviera, avšak kým skutočne si nebudem stať za svojím a moje názory nenaberú sebavedomie a ja si nimi nebudem istá, nie je šanca, aby ma bral vážne, boli na rovnakej úrovni. Ak budem dostatočne bojovať proti jeho vlastnej povahe, ak si nenechám veci, ktoré mi robí, potom v tom nie je žiadny zmysel a nakoniec ten, kto bude trpieť, som ja.

Prešiel pohľadom obtiahnuté biele tielko bez podprsenky a na teplákové pyžamové šortky a zastavil až na dlhých nohách.

,,Poď sem, kočka," natiahne ku mne svoju ruku, a keď sa jej dotkla, stiahne ma k sebe, prudko dopadajúce na jeho tvrdé stehná a hruď.

Obkročmo si naňho nadnem, chytí ma okolo bokov a moja prirodzená reakcia je dotknúť sa jeho ramien. Pretože nejakým spôsobom mi to pripomína časť, ktorú vedieme v posteli. Ja, sediac na ňom, on držiac moje boky, dotýkajúc sa jeho ramien.

Palcom mi pohladí chrbát a zahľadí sa sa mi do očí, ďalšia vec, ktorú robí, keď sme spolu a myslí si, že všetko, čo robí, sa týka iba sexu, nie jeho pocitov. Kde sú jeho činy dovolené, mysliac si, že to nič neznamená.

,,Mala si pravdu. Už tu nemám čo robiť. Brad tu nie je. Mal by som mať izbu tam, kde sa patrí."

So slzami pokrútim hlavou a schovám si ju do jeho krku.

,,Si debil, ktorý nás vyžiera, správa ako kretén, robí tu väčší bordel ako ja, ktorá tu býva a väčší ako Braden kedysi, ale ja nechcem, aby si odišiel, Jord. Si to skutočné, čo mi po ňom ostalo. Chcem mať pocit domova, chcem mať pod strechou chlapa, ochranu, chcem.." nedokončím.

Bola som umlčaná bozkom. A to zároveň nie je úplne tým. V tom, čo som úprimne povedala, je zároveň aj klamstvo. Nepotrebujem ho ako niekoho, kto tu po niekom zostal. Ani to nie je o ochrane .

V jednej chvíli som však bola bozkávaná, v druhej vyzlečená a v tretej mu dokazovala ako ho potrebujen aj napriek tomu, aký je a aký dokáže byť. A to je hlúposť.

Úprimne, mal by si byť skutočne čo najďalej od toho, čo cítim.
Pretože tu to presne mám. Čo vravím alebo si myslím, často ani nedáva zmysel a nedokážem spojiť časti, ktoré chcem s tými, ktoré nechcem. Na jednej strane chcem, aby odišiel a na druhej plačem, aby zostal. A toto rozhodne nie je zdravé, pretože toto už o niečom vypovedá. Mala by som v tom mať jasno.

Neznášam sa presne takúto. Toto je ten boj proti sebe, ktorý nenávidím. A tým automaticky nenávidím seba, pretože to berie celú vládu nad mojím správaním.

Po sexe zaspím. A keď sa o pár hodín zobudím, nie je pri mne. Zobral svoje veci a odišiel preč vediac, že vtej izbe už viac spať nebude. A vôbec.. Celkovo v dome.