Bodyguard √

20.kapitola

Išla som okolo Bradenovej skrinky, keď zahliadnem dievča, ktoré pri nej stálo.

Nízka, s farebným oblečením a červenými vlasmi.

Zaujme ma, takže sa postavím vedľa nej a netrúfam si odhadnúť, na ktorú fotku sa dívala. Mal ich tam príliš veľa a aj po čase, ktorý ubieha, tam každý deň pribudne aspoň niečo.

,,Chýba tu, však ?" ozvem sa, stále pozerajúc na fotku, ktorú si moje oči vybrali. Bol na nej, široký úsmev a bez trička. A myslím, skôr cítim, že možno práve tam sa díva aj ona. Nešlo o to, že bol bez neho. Išlo o ten široký, úprimný úsmev, ktorý vám vyráža dych alebo ktorý vás hneď núti usmievať sa.

Prstom ukázala na fotku a áno, bola to práve tá fotka.

,,Odfotila som ho hneď po tom, čo dal na tréningu gól. Tešil sa z každého. Úplne. Som rada, že som ho vyfotila. Ľudia aspoň vedia, aký v skutočnosti bol."

A aký bol ?
Lebo úprimne, neviem to ani ja.

Stačila mi jedna strana z jeho denníka a vedela som, že akonáhle zistím jednu dôležitú vec, zrazu sa začne ukazovať kolobeh správania, ktorý do seba postupne začne zabadať a dávať zmysel. Poukazovať na veci, ktoré začnú dávať zmysle. Niekde medzitým si uvedomím, že človek nikdy neskryje svoje pocity a po celý čas som videla, že niečo nie je v poriadku a mohla s tým niečo urobiť.

A zvláštny je na tom aj fakt, že síce sa týka môjho brata, nie opačne, mám chuť sa dotknúť jej ramena a upokojiť niečo v jej vnútri. Lebo to, čo cítim, je akýsi pocit rozumia, ktorý zároveň nechápem, pretože sa ma netýka.

Tak sa pýtam, o čo ide ?

,,Bude ti prekážať, ak si tú fotku zoberiem ?" spýta sa, stále sa na mňa nedívala.

,,Možno ma to chytí za srdce, ale v podstate patrí tebe. Ty si ju urobila."

Červenovláska prikývla a natiahla sa po fotku, ktorú si hneď vsunula do mikiny. A je až neuveritelne divné, ako jej odľahlo.

Tak znovu, o čo ide ?

,,Braden bol skvelý chalan."

Tentoraz na mňa pozrie a začne sa dívať do mojej tváre. Mojim očiam sa však vyhýba. Akoby hľadala časti, ktoré sa jej na mojej tvári páčia. Ale asi tu nejde o mňa, pravda ?

,,Nepozeraj tak na mňa. Som jedna z tých, ktorých Braden mal rád a dokazoval mu, aký je ochranársky typ. Nepovedala by si to, však ?"

Myknem plecom. Ale v skutočnosti som na svojho brata hrdá.

,,To bola Bradenova osemnástka. Jordan sa išiel roztrhať, aby ju mal dokonalú," povie mi.

Hm ?

Vtedy si uvedomím, že sa nevedome dívam na fotku, na ktorej je usmievajúci sa Jordan s Bradenom pri ohni a za nimi sa odráža nad vodou mesiac.

Bolo vidieť, že sú už pripití, ale úsmevy mali úprimné.

,,Pamätám si ju. Teda.. Nebola som na nej, ale na druhý deň a dalšie dni po tom, vyzeral Braden, dokonca aj ožieracky Jordan, zvláštne."

Červenovláska prikývla, no ďalej sa nevyjadrovala, na tvári jej prebehlo niečo, z čoho sa mi stiahlo žalúdok.

,,Ty si mladšia, čo si robila na Bradenovej oslave ?"

Druhýkrát za tu dobu sa na mňa pozrie, na tvári prázdny a zároveň akýsi skúmavavo zvedavý pohľad.

,,Nepovedal by ti to ani Braden, ak by tu bol. Ja už vôbec nie."

Dievčina sa vybrala preč a v ruke tisla jeho fotku. A to môžem povedať aj napriek tomu, že ju ma schovanú vo vrecku od mikiny.

,,Jenna ?"

Lebo je to pravda. Myslím, že je to ona.

Červenovláska sa ku mne otočí.

,,Bolo medzi tebou a Bradenom niečo ?"

Jenna len mykla plecom a vybrala sa preč. Avšak nie do triedy, ale von zo školy.

***

Urobíme, bola som natoľko ovplyvnená Jennou. A natoľko až som v podstate domov bežala. Celý čas a po celých hodín počas školy ma niečo silné ťahalo a vyžieralo.

Vybehnem hneď do izby a spod vankúša vytiahla Bradenov denník.

Nevedela som presne, čo hľadám. Či niečo konkrétneho o Jenne Hallot alebo o jeho osemnástke.

Listovala, listovala, až natrafila na Jenninu fotku.

Spoznal som ju nezvyčajne. A to bude možno to, prečo si ma tak získala. Mal som sedemnásť, ona šestnásť, keď som ju trafil na tréningu loptou a zničil jej čisto nový fotoaparát. To boli jej začiatky. Fotila náš tím. Keď som za ňou pribehol, nenadávala, nekričala, nič, len sa rozosmiala. Nerozumel som tomu. Po čase som zitil prečo. Fotoaparát dostala od oca, ktorý sa od nej a jej matky odsťahoval a obe si kupoval darčekami. No mňa to i cez to mrzelo. Kúpil som jej nový. Vyrezal som tam slovo B , aby vedela, že som kvôli nej začal so svojou prvou brigádou a kúpil som ho tentoraz ja. A vlastne  aj preto, aby po jeho zničení plakala.
     Ten osudný deň som sa vykašlal na celý tréning, sadol som si k nej na zem a rozprávali sa. Nikde už nikoho, celá škola preč. Bol som mimo z toho, že sa mi do nechcelo odísť. Bola vtipná, milá a rozumná. A hlavne, bola krásna. Nemohol som sa vynadívať.
     Prvú fotku, na ktorej je ona, som spravil ja. Nepýtal som sa či si tú fotku môžem nechať. Jednoducho som si ju nechal a ja nemôžem ísť spať doteraz bez toho, aby som sa na ňu nepozrel.
     To krásne dievča ma drží nad vodou a ani o tom nevie. Jenna Hallot. Aj meno má krásne.