Bodyguard √

17.kapitola

,,Kam si myslíš, že ideš ?" Ozve hlas za mojím chrbtom. Neotočím sa a nemám dôvod odpovedať. Ďalší deň našej "bolesti" a ja si už začínam myslieť, že už naozaj nejde tak o ňu. Už to možno len používame ako výhovorku.

Natiahnem sa po červené topánky na vysokom opätku a následne si ich obula.

,,Vyšukal som z teba hlas alebo čo ?"

Možno.

,,Až taký dobrý nie si," poviem mu a z vešiaka stiahnem čiernu koženku.

,,Možno preto lebo jazdíš na mne akoby si mala vodičák niekoľko dni."

Vráti mi späť, čo venujem ja jemu.

,,Pri zábave budeš myslieť na Bradena, čo ?" Opýtal sa ironicky a založil ruky na prsia. Sedí na posteli ešte stále nahý a díva na mňa. Myslím si však, alebo skôr cítim, že nejde tak úplne o to, kam sa chystám ako o to, že sa mu nepáči to, kam mám namierené, a preto použije inú alternatívu svojich slov.

,,Naser si, Jordan."

Otvorím viac dvere a chcem prekročiť prah dverí, ale otočím sa naposledy jeho smerom.

,,A vypadni z tohto domu. Už tu nemáš čo robiť."

***

Všade ľudia. Na sedačke, na zemi, stoloch, zábradlí, schodoch,

dokonca na kŕbe a lustry.
Polovica bola opitá, polovica zhúlená.

,,Hej, mám nápad," zasmiala sa Taylor šťastne.

,,Jedna sa zhúli a tá druha opije."

Naozaj veľmi zábavné.

,,Naozaj úžasné, idem do toho."

Zažmúri oči, dávajúc mi vedieť, že moju iróniu postrehla ešte skôr ako som vôbec stihla otvoriť ústa.

Vybrali sa nakoniec ku stolu s alkoholom sama vediac, že občas hovorí veci, ktoré nie sú normálne. Tým myslím, tak občas náhodne a je ako generátor slov, ktorý však, nemám inú možnosť, milujem.

Neviem, koľko ubehne, ale pijem toľko, koľko sa dá a nemám dojem, že je to dostatočné. Len vnímam ako do seba lejem a niekde v podvedomí si uvedomím, že ma to dorazí všetko naraz.

V poslednej dobe.. posledné týždne. Nebudem klamať, moje správanie sa zmenilo. Nie úplne, avšak robím veci, ktoré sa mi nepáčia a najhoršie na tom, že mám totálne mizerne podporujúcu kamarátku, ktorá sa pridáva a nechá ma robiť veci, ktoré o niekoľko rokov, možno už o pár mesiacov budem ľutovať.

Ale úprimne, je to vôbec jej vina ? Nie je, nemôžem to hádzať na ňu a v konečnom dôsledku som zodpovedná sama za seba, a ja mám teda vedieť, kedy sa zastaviť a prestať robiť veci, ktoré robiť nechcem.

,,Prečo také pekné dievča pije samo ?"

Hm ? Ja nie som sama. Ukážem na stoličku oproti, ale.. áno, som úplne a totálne sama, Taylor mi istotne dáva vedieť, že ma nechá robiť naozaj čokoľvek.

,,Poď so mnou hore. Ukážem ti izby."

Izby ? Počkať.. kde to som ? Aké izby ?

Ale aj napriek mojim reakciám viem, že síce úplne neviem, kde sa nachádzam, ale istotne viem, že o izbu úplne tak nejde.