Bodyguard √

14.kapitola

,,Teraz som taká šokovaná, že neviem či plakať alebo sa smiať," povedala Taylor, sediac na svojej posteli. Následne potiahla červeným nosom a vydala so seba smiech.

,,Vážne si spala s Jordanom ?"

Bola som duchom neprítomná, ale prikývnem a opriem si bradu o kolená.

,,Čo sa stalo potom ?"

Otočím bradu na kolene smerom k nej a myslím, že môj pohľad nemohol byť viac mŕtvy, prázdy a ponorený v hĺbke bez života.

Taylor nejak vycítila, že nerozumiem, čo myslí. Možno kamarátsky inštikt, možno ďalší zmysel.

,,Po vašom sexe."

Dlho, dlho, dlho, veľmi dlho, sa dívam na Taylor a mierne pootočím hlavu.

Zachoval sa ako kretén.

,,Nič," poviem potichu, hlavu vrátim späť a začnem sa kývať dopredu a dozadu.

,,Čo tým myslíš ? Keď ste skončili, je logické, že niečo muselo byť. Či už ti niečo povedal alebo niečo urobil."

Postavil hneď, až ju zatriaslo, hodil jej do tváre veci, svoje si obliekol a vypadol z izby. Nezabudol ani treskúť dvermi. Cítila sa ako použitá, opotrebovaná a pokazená. Ležala som tam nahá, bola mi zima a cítila bolesť medzi nohami. Ale v konečnom dôsledku som sa nemohla hnevať. Sám mi povedal, že si môže nájsť inú. Vedela som, do čoho išiel, preto nie je dôvod zúriť a dávať naňho. Táto vec sa týka iba mňa.

Pokrčím ramenom a pozriem sa na svoju uplakanú priateľku. Peknú tvár vystriedala smutná s očami bez lesku a bez farby. Tak nejak, myslím, vyzerám aj ja. Rozdiel bol len v tom, že mne už plakať nejde, čím vyzerám ako niekto, kto je natoľko divný, skazený a hovädo, že si neuvedomuje skutočnosť.

,,Čo tvoji rodičia ?"

Znova myknem plecom. Ešte stále s bradou na kolenách hľadím na obyčajnú fotku veže prilepenú na  modrej stene.

Odkedy Braden zomrel, čo je už vyše týždňa, rodičov som nevidela. Boli síce na pohrebe a všetko sa dôkladne postarali, ale tým to skončilo. Viem však, čo cítia bez ohľadu na to, ako sa správajú alebo sa po celé roky dostatočne nestratili. Je ľahšie sa zabrať do práce ako myslieť a ničiť sa. Je ľahšie byť všade, len nie doma, kde padáš na dno utrpenia.

Malý tlak mi sťahoval hrdlo. Chcel sa dostať von zvlyk, ale moje stiahnuté hrdlo tomu zabraňovalo.

,,Už pôjdem," poviem a postavím sa z postele. Taylor prikývne a chce ma objať, ale nestihne, pretože skôr ako sa stihne poriadne postaviť, len aspoň  zdvihnúť zadok, už za sebou zatváram dvere.

Fakt, že som jej priznala so sexom s Jordanom po vyše týždni, ma svojim spôsobom hnevalo. Nemusela o to vedieť vôbec, ale nedokázala som držať jazyk za zubami, pretože istým spôsobom moja duša potrebovala vedieť, že to, čo som urobila, je v poriadku.

Avšak, akonáhle sa spýtala na Jordana, moje ústa sa otvorili a bolo to tam. Tá pravda a skutočnosť.

S ťažkým povzdychom a unavená padnem po príchode domov do postele, kde sa následne túžim vyspať. Ale s boľavým žalúdkom, s očami, ktoré ťažia a s pocitom, že nemôžem dýchať, to nejde. Už niekoľko dní a ja mám pocit, tým, aká som unavená, beriem všetko intenzívnejšie.

Všetky tie obrazy mojej hlave, v ktorých sa Braden skoro nikdy nemračil. Len prípadoch, keď sa jednalo o mňa. Keď sa mi niekto posmieval, niekto má ohrozoval alebo niečo tomu podobné. Alebo keď Jordan vyviedol vážne niečo, čo sa osobitne dotklo aj môjho brata.