Bodyguard √

13.kapitola

Pobozká ma. Až zalapám po dychu. Nie z toho ako skvelo sa bozkáva. Nie z toho, že ma pobozkal chlapec, po ktorom ide každá a je viac ako príťažlivý.

Nie. Bolo to preto, lebo tá bolesť, ktorú v sebe mal, elektruzijúco prešla do mňa a naplno ma zasiahla.

Vždy som vedela, že ma Brandena skutočne rád. Vedela som, že si boli ako bratia, najlepší kamaráti. Ale cítiť to.. To bolo niečo úplne iné.

Z bokov presunul ruky na môj zadok a stisol ho tak pevne, že sa nebadatelne pohnem vpred a naše stredy sa spoločne dotkli, čo u mňa vyvolalo ďalšie zalapanie po dychu.

Ani jeden z nás nerozmýšlal nad tým či je to nesprávne, nemali to robiť, hlavne nie teraz, keď je Braden mŕtvy.

Lebo bol.

Ale obaja sme vedeli, že pochopiť sme vedeli len jeden druhého. Samota, bolesť, smútok a zúrivosť na Bradena nás poháňala vpred. A nie, samozrejme, tento čin nie je ospravedlňujúci a nie je to žiadna výhovorka.

Obaja vieme a cítime, že je to hlúposť. Obrovská, tá, ktorá sa nedá zastaviť. Ktovie, nebudem klamať, možno sa dá, ale ja sa k tomu nemám.

Druhú, potetovanú ruky zapletie do mojich vlasov a silno za ne potiahol.
Zreagujem silným kusancom do pery. Tá bolesť, ktorú sme si spôsobovali, bola omnoho, omnoho lepšia.

Nebola som doňho zamilovaná. On do mňa už vôbec nie. Necítila žiadne  šialené famfáry okolo hlavy, šťastné motýle alebo výbuch srdca.

Ale niečo tam predsa bolo. Niečo, čo sa mi páčilo natoľko, že som obtrela svoj rozkrok o ten jeho. A keď zareagoval ďalším potiahnutím, urobím to znova.

Ruka zo zadku prešla pod moje tričko a pevne stisla môj bok. Bolo to taký pevný stisk, že som mohla s určitosťou povedať, že tam budem mať modrinu.

Jordan nebral ohľad na to, čo ma mohlo bolieť a čo nie. Myslím, že potrebuje dostať von tú svoju. A možno som práve v tejto chvíli ja tá správna osoba. Lebo sama viem, čo cíti. Viem, čo preňho Braden znamená a zdieľame spoločnú bolesť.

Vraciam mu to s rovnakou bolesťou, dávajúc mu vedieť, že rozumiem a je to v poriadku.

Zatiahne ma za vlasy, čím sa od seba odlepíme a tým aj naše spuchnuté a pulzujúce ústa a vrhne sa na môj krk tak prudko, že nebyť toho ako ma drží za bok, prevalím sa na zem.

Ťahá ma každým smerom, aby mal čo najlepší prístup a každý centimeter môjho krku.

Používal zuby, jazyk, nos, aby piercing tiež dopomohol k vzrušeniu. A veruže to tak aj bolo.

,,Sakra, Jacqueline, cítim ako si nadržaná," zasyčal pomedzi zuby, stisol mi bok v rovnakom čase ako potiahol zas a znova za vlasy
a zubami natiahol kožu na krku.

Nevedela som, čo sa mi páčia najviac. Ale príliš rozmýšlať mi nešlo -ani by sa nedalo. Dokopy to bolo také skvelé a dychberúce, že jediné, čo som mohla urobiť bolo vzdychať.

Cítil ten pulz medzi mojimi nohami.

Zrazu, z ničoho nič, ma pretočil pod seba a pokračoval v bozkávaní krku. Ibaže tentoraz si razil cestu až k prsiam.

Lakťom sa opieral o zem, ktorá ho tlačila, avšak nie natoľko, aby prestal a druhá ruka putovala dole, rovno na to pulzujúce miestečko.

,,Si totálne vlhká Jacqueline," zašepká mi ducha a následne zacítim studený kov na jeho dlhých prstoch, ktorý vyslal po celem tele zimomriavky.

Je až zarážajúce, že ma jeho slová vôbec neuražajú ani sa po nich necíti trápne. Práve naopak. A to aj napriek tomuto, že som nikdy nevidela ani vyzlečeného muža, nikdy nebola dostatočne nadržaná a nepoužívala uchylné narážky. Nikdy im ani nerozumela.

Začal šúchať môj  stred rukou a ja som od toho náporu vzrušenia nedokázala držať nohy od seba. Doslova uviazol medzi mojimi nohami.

,,Máš kurevsky sexi nohy, Jacqueline. Pekelne dlhé, opálené a dychberúce. Obmotaj ich okolo mňa. Hneď."

A ako povedal, tak som aj urobila. Neviem či preto, lebo v jeho príkaze bola tvrdosť alebo preto lebo šuchnanie môjho stredu nabral intenzivitu a bolo to príliš dobré alebo kvôli jeho slovám.

Ale akonáhle sa mi odvďačil nenasýtnou a tvrdou pusou, myšlienky vyskočili z okna.

,,Mám v pláne z teba urobiť neexistujúce nič. Ak si jedna z tých, ktoré svoje panenstvo dá len svojej láske, zhoď ma zo seba. Alebo ak si myslíš že sa budeš báť, budeš sa báť bolesti, potom sa na to vyserme a ja si nájdem inú."

Namiesto toho, aby ma sa ma jeho slová dotkli alebo sa aspoň urazila, vrazím svoj jazyk do jeho úst a začneme vojnu, kde biele vlajka neplatí, neexistuje, nepômože.

Nespoznávam sa. Rozhodne nie. Ale bolesť.. Tá skurvená bolesť.. Tá za to môže. Ale stále to nie je ospravedlňujúce.

Braden za to môže.

A zároveň absolútne nemôže.

Ako Jordan povedal, tak aj bolo. Naozaj som bola dočasné neexistujúce nič.

Kusali sme sa do ramien, krku, škrabali a vzdychali, navzájom sa ťahali. Všetko to bolo bolestivé a kruté, všetko to dopomáhalo k sexu.

Vymenili sme bolesti, ukázali jeden druhému ako mu je to ľúto, dokázali, že spolu súcitia.

V tej chvíli sme si pomohli návzjom. Nedokázali si to potom vysvetliť. Ako sa mohli vyspať práve vtom nevhodnom čase ? Nuž.. Odpoveď je bolesť. Či už je to v poriadku alebo nie, nám na tom nezáležalo a už sa s tým ani nedá nič robiť. Či už je to ospravedlňujúce alebo nie. V konečnom dôsledku, záležali na tom ako sme cítili predovšetkým my.