Bodyguard √

42.kapitola

Jordan

Hneď ráno som vstal s poriadne veľkou rannou erekciou, aké nečakané, čo ?

Nepomohla ani studená voda ani výkrik Sally, ktorú ranná erekcia privítala tak až ju úplne prebudila. Ako jej vlastnoručné kukučkové hodiny. Rozhodne vieme, kto tá kukučka bola.
Ranné situácie vedia byť niekedy nepríjemné.

Bol som jej vďačný, keď sa ukľudnila. Aj keď to znamenalo sedieť hodinu na gauči na príkaz pani bytu a čo mi zostáva ? Samozrejme počúvať návštevu a musel pozerať sa na bicyklistov v tesnom oblečení.

Vlastne, mal by som im poďakovať. Vďaka nim mi klesla erekcia a ja som sa mohol konečne postaviť a naraňajkovať sa.

,,Nerozmyslel si si to ?"

Pokrútil som hlavou. Ani som sa nepozastavil nad tým, že svoje rozhodnutie zmením. Je to najrýchlejšia cesta k prachom. A nie len to. Môžem si vybiť zlosť. Za Bradena, Julia a Marka a v neposlednom rade za Jacqueline, kvôli ktorej som nemal len erekciu ako eiffelovka, ale ešte aj zlomené srdce, ktoré je už aj tak dosť nasračky.

Vďaka, Jac. Síce dokážeš byť naozaj úžasná a všetko, ale každý máme aj mizerné stránky a najhoršie je, že aj to beriem s tebou lebo pravdepodobne aj tak nemám inú možnosť.

,,Zabiť sa kvôli peniazom ? Nepochopím ťa, Jordan."

Povzdychla si a pokrútila hlavou.

,,Pozri, Sally.. Keď som odišiel, našiel som si kamaráta. Bradena. Zomrel. Bol skvelý. Typ, ktorého si každý obľúbi, ochranársky, priateľský a rád pomáhal. Mal svoje sračky. Rovnako ako ty, ja, každý v tomto skurvenom svete. Aj cez tie sračky bol Braden mojím bratom. Preto, pretože aj keď som vedel, že klame, bol pri mne, pomáhal mi. Klamal iba preto, lebo ma mal rád. A aj keď sa hral niekedy na to, čo nebol, práve vo chvíli kedy mal zlé, mizerné dni, bol to stále on. Predtým ako zomrel, dostal sa do prúseru. Ukradol týpkovi kopec peňazí a trávu. Ak tie peniaze nedostanem, skončím pohodení ako pes, možno sa pripojím k Bradenovi, ktorý mi rozbije hubu za to, že šukám jeho malú sestru. Sestru, ktorá je v ohrození. Ak by do toho nebola zapojená, do tých poondiatich zápasov možno ani nevstúpim."

Dotkla sa mojej ruky a hľadela mi do očí. Nemala v nich slzy. Ani pochopenie. Sally nie je optimistická. Za sebou ma krutý život, ktorý ju o to, dá sa povedať, pripravil.

Chytila ma len preto, lebo si myslela, že som z toho totálne v hajzli.

Čo som, vlastne aj bol.

,,Ak je to to, čo chceš, v poriadku. Ale ak z teba spraví skladačku, mleté mäso alebo zomrieš, nepočítaj so mnou."

Zasmial som sa, prehodil ruku cez jej rameno a postrapatil jej vlasy.

,,Koho klameš, Wintersova ?"

Štuchla ma do boku a odsotila ma od seba.

,,Hlavne pri bitke nemysli na svoju Júliu, Romeo. Oslabí ťa to a namiesto prachov ťa budem šúchať do márnice."

Postavila sa a chcela odísť do spálne, ale otočila sa ku mne.

,,Ako sa má mama ?"

Mykol som plecom a začal sa hrať s prstami.

,,Stáva sa z nej tvoj otec. Čo sa týka po alkoholickej stránke. Ak by ma chcela zbiť, musela by si zobrať rebrík a celú kuchynskú výbavu. Ona používa namiesti bitky slová. A popravde.. Občas by som narajdšej schytal tou výbavou."

Prikývla, že chápe. Aj chápe. Doteraz ma nejednu jazvu od otca.

,,Vieš, že nemôžeš za smrť tvojej sestry, však ?"

Pozrel som sa na ňu. Beznádej. Strata. Bolesť. Nenávisť voči sebe. To je to, čo musela vidieť v mojich očiach. A to len preto, pretože vie, čo sa stalo.

,,Ukľudnuješ ma pred zápasom ?"

Málinko sa usmiala a približila sa ku mne.

,,Viem, že za jej smrť môžeš. Ale každý potrebuje odpustenie, nie je tak ?"

Odvrkol som si.

,,Odpustila si otcovi ?"

,,Ak by nespáchal samovraždu, rozhodne áno. Každý máme svoje muchy, Jordan. Nezabil si ju preto, pretože si chcel. Ale môžeš za to."

Nemohol som sa jej pozerať do očí.

Bola malá. Mala celý život pred sebou. Začala ešte len rásť, usmievať sa, hovoriť. A ja som to zničil. A to len preto, lebo som bol malý fagan, ktorý sa sám nevedel postarať o seba, nie ešte o malú sestru.

Nechal som ju hrať sa a ja som sa bavil so svojimi kamarátmi. Mali sme z toho obrovskú zábavu.

Prišla za nami, so širokým úsmevom, šatôčkami a hračkami v oboch rukách.

Chalani sa jej začali smiať a ja.. Ja som sa pridal. Rozplakala sa a povedala, že ide domov. Nebral som to vážne. Myslel som si, že to povedala preto, lebo povolím a pôjdem sa s ňou hrať.

Myslela to vážne. Keď som sa po hodine otočil s tým, že ideme domov, nikde nebola. Za ten čas volala aj mama. Chcela ju počuť a vedieť, ako sa má a čo robí.

Povedal som jej, že teraz nemôže hovoriť, našla si novú kamarátku. Dokonca som si vymyslel aj jej meno. Matka bola nadšená.

Domov som prišiel bez nej. Matka zo mňa vytrieskala dušu. Bol som rád, že som neskončil v nemocnici. Aj keď som v skutočnosti od toho nemal ďaleko.

Nechápal som, prečo chytila taký amok. Myslel som si, že sa nájde, že to nič nebolo.

Až o pár rokov som sa dozvedel, že bola vtom čase veľmi chorá. Vraj ak som sa viac o ňu zaujímal a neflákal sa, vedel by som to.

Bola rozumná na svoj vek. Vedela, kde bývame. Neboli sme ďaleko od domu, preto som z toho nerobil veľkú vedu.

V ten istý večer nám zaklopala na dvere polícia. Našli ju utopenú v parku, kde sme spolu boli. Bola tam po celý ten čas.

,,Dnes budeš bojovať za svoje dievča, mrtvého najlepšieho kamaráta a za svoju malú sestru, Jordan. Čokoľvek rob, len neplač a nenechaj sa zniciť."