Bodyguard √

34.kapitola

Jordan

Neodpovedal som. Namiesto toho som naštartoval. A po chvíli, nie po veľmi dlhej som zistil, že to bol, kurva, zlý nápad vziať ju na mototku.

Nešiel som rýchlo. Bol by som hlupák, ak áno. A nešlo vôbec o to, že som cítil ako sa jej triaslo celé telo. O to sa postaral Braden. Inak by rozhodne milovala jazdenie na motorke. Rovnako ako jazdenie na mne.

Totižto, keby sme sedeli v aute, necítil by som na krížoch jej teplý rozkrok, jej nahé stehná, jej ruky okolo mňa.

Mal som, sakra chuť niekde oprieť motorku, následne niekde oprieť samotnú Jacqueline a pretiahnúť ju. Aby vedela, čo so mnou robí. Čo so mnou robí iba ona.

Na prázdnej ceste som chcel zrýchliť. Len preto, aby som ju čím skôr dostal domov. Čím skôr, tým lepšie pre ňu. Pre mňa.

A aj preto, pretože ten nátlak v nohaviac nejde ustáť a sakra, sústrediť sa je kurva ťažké. A išiel som zasrato pomaly.

Začali blikať svetlá na aute a blikanie vymenilo hlasné, nepríjemné trúbenie. Presne také, aké vás vie vytočiť.

Cítil som, že sa Jacqueline otočila a následne ma stisla. A sakra, vôbec nie rukami ! Jej teplé stehná boli pre mňa ake pre ženy balzam na popraskané pery.

Nezastavoval som. Naďalej som mal v hlave to, ako ju čím skôr odo mňa dostať domov. Alebo teda skôr od môjho penisu.

A to nezastavovanie vodiča nahnevalo. Posledný raz zatrúbil a auto sa dalo do rýchlejšieho pohybu.
Vedľa nás sa objavilo čierne auto a ja som spoznal vodiča.

Skurvysyn.

Musel som zaťať sánku.

Zrýchlil som, chvíľu sme sa predbehovali, dokonca ma obehol, aby ma zastavil, ale nepodarilo sa mu to.

Keď som cítil, aké napätie ide z Jacquelenineho tela, zastavil som. Bála sa. Rozhodne. Kurevsky moc.

Zliezol som z motorky v rovakom čase ako ten skurvený idiot vyliezol z auta.

,,Vráť mi moje rande," precedil pomedzi zuby a videl som ako zaťal päste. Ale napriek tomu som sa musel zasmiať.

,,Nič ti vriacať nebudem. Rozhodne nič, čo patrí mne, nie tebe."

Priblížil sa ku mne, ale zastavil.

,,Poviem to posledný raz. Inak za seba neručím."

Myslím, že toto je osobné. Áno, síce mi zanechal odkaz, ale to bolo predtým ako mohol zistiť niečo, čo otváralo ústa.

Obzriem sa na Jacqueline. Ospravedlňujúco sa na mňa zahľadí. Naozaj ospravedlňujúco, takže to musel byť náš celý zasratý príbeh a snáď aj každé slovo, ktoré som jej kedy povedal.

,,Vráť mi moje rande."

Akonáhle som pokrútil hlavou, vrazil mi rovno do čeluste, zastihol ma nepripraveného.

Počul som zhíknuť Jacqueline, ale akonáhle som mu päsť vrátil, započul som chichot z jej úst.

Zbožnujem ťa, ženská.

Pri tej myšlienke som dostal ďalšiu ranu. Rovno do brucha. Povedzme si pravdu, tak mi treba. Zaslúžil som si to. A tá rana bola naozaj osobná. A vzhľadom k tomu, ako som sa k nej správal, ju príjemem.

Musím povedať, ten kretén mal riadne päste. Avšak, nezaostával som. Vracial som mu udéry. Jeden z princípu prijímeš, pre ostané to neplatí.

,,Aspoň si si mal umyť ten škaredý ksicht," povedal som a odplul som krv.

Očividne mu po tom páde niečo pristálo na ksichte.

,,Možno by si vyzeral dôveryhodnejšie."

Zo zeme sa zasmial. Dal som mu predtým kolenom do brucho a keď sa zložil kolenami na zem, vrátil som mu tú zasratú sánku.

,,Tvoj ksicht vyzerá ako sen každej mladej žaby, čo ?"

Automaticky som sa otočil k Jacqueline, ktorá si objímala ramená.

To, čo urobila, ma zahrialo pri srdci. Prikývla. Sakra, páčim sa jej ! To som síce vedel, ale no tak, veď to práve teraz sama potvrdila, to je niečo iné.

Chcel som sa usmiať, možno dokonca zatancovať nejaký prihlúpy taneček, čo je momentálne teraz klamstvo, poďakovať Bradenovi za to, že mal gule a zozáznamil sa so mnou, čo tiež nie je pravda, to je to, čo si myslel, pretože úprimne, nikdy nebol úplne to, čo ma od začiatku zaujalo. To bola ona, neskôr jej brat.

A vtom momente sa na mňa Mark zasratý Daniels vrhol ako bláznivá fanúšička, ktorú žiadna moja ochranka nedokázala zastaviť.

Bola to chíľka nepozornosti a už mi vrážal päste, akoby som bol zasraté vreco alebo kus mäsa, na ktorom sa učil biť Rocky Balboa vo svojom filme.

Sotím ho od seba a kopol ho do brucha akoby bol futbalová lopta, ktorá ale neodletela tak ako som dúfal.

,,Vieš, kto som ?" Spýtal sa ma mrnčiac na zemi.

Zasmial som sa.

,,Skurvené hovno, Daniels."

Vyplul krv rovnako ako ja predtým.

,,Útok na činitela."

Znova som sa zasmial a ešte raz si kopol.

,,Pokiaľ viem, máš na sebe nohavice a teplošskú košelu. Žiadnu uniformu."

Otočil som sa k Jacqueline.

,,Hoď mi prilbu, zlato."

Poslúchla. Pravdepodobne aj jej adrenalín bubnoval v žilách.

S prilbou som sa priblížil k jeho autu a ňou som ho roztrieskal. Potom som ju hodil vedľa jeho tela.

,,Tu máš dôkaz."

Klakol som si k nemu a zašepkal mu do ucha: Za toto si vlastne môžeš sám, vďaka a to naozaj, za tip, kde budete.

Potlapkal som ho po hlave a nasadol na motorku. Následne hupsla aj Jacqueline.

,,Hýb sa, kočka, potrebujem ošetriť."

Nenamietala.
Za to ju milujem ešte viac.