Bodyguard √

12.kapitola

Nemohol to dokončiť. Nešlo to vypustiť. A ani nemusel. Vedela som všetko už len kvôli jednému, ťažobnému pocitu a ten ťa predbehol, Jordan.

Prepáč mi to, napísal.
Prepáč mi to, vravela jeho správa.

Behalo to v mojej hlave ako pokazená kazeta.

Ťažoba nôh a celého tela ma stiahla na zem, rovno na kolená. Nebol to veru príjemný dotyk kolien so zemou, ale bol to náraz, ktorý mi zrazu dopomohol poriadne porozumieť celej situácií.

Prepáč mi to.
Prepáč mi to.

Držím si krik, cítim, že tam nával horúčavy a zaseknutý výkrik zároveň vzlyk a jeho meno.

Braden.

Myslím, že moje srdce skočilo z útesu. Taký pocit som pocítila.

Len myšlienka jeho mena, jeho tvár, ktorá sa mi pred očami nechcenne pretáča a nedokáže sa zastaviť.

,,Jac," oslovil na Jordan.

,,Poď sem, zlato."

Natiahne svoju ruku mojom smerom, ale ja na ňu nereagujem. Naďalej si držím krk a cítim vlastné slzy. A keď sa do jeho uší dostal bolestný výkrik, ktorý zo mňa vyjde, privrel oči a držal svoje vlastné slzy. Pretože aby som zabránila hromadeniu scenérie pred mojimi očami, ktoré sa týkajú môjho brata, radšej sa dívam na Jordana. Bojím sa aj zatvoriť oči.

Aj on cítil ukrutnú bolesť, ktorú môžem vnímať a najhoršie na tom je, že mu ju vôbec neuľahčujem.

Prepáč, Jordan.

Ona však nevypustila len tú bolesť, ale aj ten ťažobný pocit, ktorý mňa stiahol dole, všetky pocity, tlak nie len v krku ale aj vo vnútri, z každého božieho zákutia v tele.

Jordan padne na zem, nohy natiahnuté pred seba a stiahne ma k sebe tak, že som ležala na ňom.

Myslím, že môj plač mu pridáva na jeho vlastnom, ale naozaj, budem v tejto chvíli brať ohľad na jeho pocity ? Ťažko.

Držím sa ho sebecky ako pred pádom s niekoľko metrovej výšky, snažiac sa prežiť.

A možno sa ho držím akoby to samotný Braden, ktorý si zo mňa vystrelil, ale zrazu to bol vtip, ktorý sa ma príliš dotkol a nechcem - a to nikdy, aby v tomto živote skutočne zomrel a nechcem, aby sa hral s mojimi citmi, ktoré ho tak milujú.

,,Zlato.."

Nedokončil. Mokrou rukou od sĺz mu zakryjem ústa, dávajúc vedieť, že nechcem, aby rozprával.

Zamotá namiesto toho ruky do mojich vlasov a potiahne si ma ešte bližšie k sebe. Už sa to síce nedalo, ale myslím, že nevedel, ktorí z nich to potrebuje viac.

Vtisne mi tvrdý bozk na vrch hlavy a zdá sa byť teraz tak vzdialený od prirodzeného Jordana až to celej situácií dáva vedieť, že naozaj niečo nie je v poriadku.

,,Ako Jordan ?"

Spýtam sa ho s chraplavým hlasom a utriem si nos o ruku.

,,Vraj nehoda na motorke."

Šepne mi do ucha a následne po ňom prešiel svojim nosom.

,,Vraj ?" Spýtam sa tetaz už bez sĺz.

,,Podľa mňa to nebola.."

Skočím mu do reči.

,,Nehoda ?"

Prikývol a hlavu si znova položí na vrch tej mojej.

,,Vieš veľmi dobre, aký bol, čo sa týka bezpečnosti na motorke. Už len kvôli tomu, aby si ty nebola sama a preto, aby bol neustále pri tebe ako veľký brat. Predtým mi poslal správu. Nebola to nehoda."

Stisne ma a tak bolavo až to cítim vo vlastných kostiach. Avšak mám dojem, že je cíti zúrivosť, ktorá ho riadi voči Bradenovi, pretože sa z neho stala neohľaduplná osoba, ktorá mne preukazuje svoju vlastnú silu. A tá smeruje práve na mňa.

,,Čo v nej bolo ?"

,,Díky."

Nadýchnem sa a vymaním sa z jeho objatia. Vzdialim sa od neho čo najďalej, rovno pod okno. No aj tak sa sa má dotýkal. Jeho nohy boli namierené mojim smerom.

Triasie ma tak až si objímem vlastné telo.

,,Už teraz mi chýba, Jordan.." hlas sa mi zlomil a znova začanem plakať. Najhoršie bolo, že sa rovno pozeral do do mojich očí. Akoby mu nestačila jeho bolesť.

,,Aj mne, aj mne.."

Vidím mu v očiach bolesť. Vedela som, že bola silná či silnejšia ako on sám. Nie však tak ako tá moja, ale bola tam. I cez to momentálne neplakal. Nevedela či mu to nejde alebo viedol vnútorný boj.

Jordan, ak je tam šanca, že to nerobíš práve kvôli mne, vyser sa, prosím ťa, na mňa a plač. Koľko len chceš. Nech ti v tejto chvíli na mne absolútne nezáleží.

,,Chcem byť sama Jordan," poviem a zložím si hlavu na kolená. Choď sa sám niekde vyplakať a vypusti to.

,,Nie. Teraz ťa rozhodne nenechám samú."

,,Vypadni Jordan." Hlas mám zrazu tvrdý a chrapľavý.

Postavil sa, ale neodišiel. Prejde ku mne rovno, čupne si, ruky na svoje kolená.

,,To je to posledné, čo teraz urobím. Nechcem byť sám. Nechcem, aby si ty bola sama."

Odsotím ho od seba, čím padne rovno na zadok. Ale nepadol sám. Stiahne ma so sebou. A to, čo urobil, bola len bolesť smiešaná so samotou.