Bodyguard √

9.kapitola

Nemôžem uveriť, že idem na rande s Mikeom. Áno, jednoducho z ničoho nič, len tak, zo dňa na deň.

Keď sa ma to včera opýtal, pozerala som naňho dve dlhé minúty. Možno dokonca viac, pretože skôr ako som stihla odpovedať, vybral sa na odchod.

A teraz stojím pred zrkladlom v červených kratších šatách na ramienkách a v teniskách. Tie krátke šaty nie sú tak preňho ako pre mňa. Nepáči sa mi ako na mne vyzerajú, pretože nemám vhodné telo, ktoré tak vyzerá v mojich očiach, a síce nejde o moje sebavedomie, pretože ak príde na toho, kto sa mi páči, skôr vysoko odletí, ale istým spôsobom mi dodáva.. niečo.

,,Myslím, že by si sa mala prezliecť," ozve sa Braden stojaci pri dverách a opretý so založenými rukami a s nohami prekríženými.

Už dlhšiu dobu ma sledoval, cítila som to a vnímala jeho prítomnosť a tak viem, že sa nepáčil mu fakt, kam sa jeho mladšia sestra chystá.

,,Myslím, že to nie je tvoja vec," poviem mu, rešpektujúc jeho slová, takže môj hlas neodráža podráždenie ani nič tomu podobné. A akceptujem aj jeho výraz, ktorý sledujem v odraze zrkadla.

,,Jac, prestaň."

Neviem s čím, pretože to nie je tak, že si koledujem o znásilnenie alebo chcem, aby pohľad na mňa oslepil Mikea a jeho srdce sa pri mojom vzhľade prepadne rovno pod zem.

,,Jednoducho sa už prestaň starať ako môj rodič a prehnane starostlivý brat. Lezie mi to na nervy."

Pretože, úprimne, Braden nie je až tak príšerne ochránarsky alebo starostlivý. Je to obyčajný brat, ktorý vie, kedy sa ma má zastať, a ktorý nemá dôvod sa chovať ako ochrana, pretože tu nikdy nebolo nič, čo by to v ňom vyvolávalo.

Pozrie sa však všade možne, len nie mojim smerom a možno rozumiem, prečo sa tak správa.

Nechce, aby ma muži brali ako objekt, ale on musí porozumieť, že nie všetko sa točí okolo nich. Ak chcem vyzerať dobre, tak kvôli sebe, nie jemu. Ak sa niekedy v tomto živote stane, že ma muži budú brať ako sexuálny objekt, nikdy to nebude moja vina ani provokovanie. Predtým ma nikdy v tomto živote nemôže uchrániť. Ani ja sama. Pretože kedykoľvek sa to môže stať aj bez môjho vedomia.

,,To všetko nerobím preto, lebo rodičia sa o nás nestarajú. Alebo proste čokoľvek, čo si myslíš, Jac. Som len tvoj starší brat, ktorý má o svoju mladšiu sestru starosť. Nechcem, aby sa ti niečo stalo. Nechcem, aby ti bolo ublíženo. Nemôžeš mi to zazlievať. Len sa mám starosť. Niekedy ani nespím, keď chodíš von, Jac. Ja viem, že je to prehnané, ale mám len teba. A o to ani nejde, si proste moja mladšia sestra a keby ťa nechránim, nebol by som to proste ja a dokonca by ma nakopal aj Jordan."

Hah, to sotva.

,,To sotva, Braden. To už by ťa prababka Gretchen nakopala skôr ako on. A to obaja vieme, že má po devädesiatke, stále akosi žije a nemá ma rada a keby mohla, vlasy mi strihá každý boží keď ako v detstve."

Braden sa krátko zasmial. Očividne si na to spomenul. Ešte aby nie. Vyplakávala som mu kvôli tomu na ramenene neustále. Dokonca sa kvôli mne dával strihať aj on. A to svoje vlasy miloval.

,,Jacqueline ! Kde si ty dieťa nevychované !? Už aj poď sem ! Videla som, že ti o centimeter narástli vlasy. Musí to ísť dole !

Až ma pri spomienke na zhrbenú prababku Gretchcen zatriaslo. Dodnes neviem či kedysi bola vášnivá kaderníčka alebo to vzniklo ešte s čias, keď často musela strihávať svojho muža. Každopádne to bola hrôza, pretože koniec-koncov som bola dieťa, ktoré vyzeralo ako chlapec a možno nezvládala, že mám dlhé vlasy.