Bodyguard √

35.kapitola

Zastavili sme pred mojím domom a skôr než sme obaja zliezli z motorky, otočí sa ku mne a dotkol sa krvavou rukou môjho stehna.

,,Je mi ľúto, že som ťa vystavil nebezpečenstvu."

Pokrútim hlavou.

,,Vaša zvieracia bitka ma nijak neohrozovala."

Tentoraz pokrútil hlavou on.

,,Išla si tentoraz mnou bez prilby. Mohli sme kľudne havarovať a už by si tu nemusela byť."

Usmejem sa naňho.

,,No, aspoň by som sa ťa potom nemusela zabiť."

Jordan sa zasmial, zliezol z motorky a následne pomôže mne. Preplietie si mbou prsty a vyrazií k domu.

,,Čo sa deje ?" Spýtam sa ho akonáhle zastaví.

Smeroval očami presne tam, kde máme spojené ruky.

,,Prepáč," zašepkal a chcel ma pustiť, ale ja pokrútim hlavou a stisnem mu ruku, aby sa z nej nevyvliekol.

,,Páči sa mi to. Rozhodne áno. Ale som vykoľajená. Nečakala by som to od teba."

Potiahol ma znova smerom k dverám.

,,Zbehnem po ľad a lekárničku. Choď zatiaľ do mojej izby."

Vďačne sa na ňu usmmeje a vyberie sa hore schodmi.

Po piatich minútach otvorím dvere na izbe a nedokázala sa prestať neusmievať.

Sedel na jej posteli ako kôpka nešťastia iba v čiernych nohaviciach, strapatý od bitky a krvavý.

,,To tričko na tom bielom koberci si si mohol odpustiť."

Telo si oprel o rám postele a spod viečok sa na mňa díval.

,,Čo ?"

,,Nič," povedal a usmial sa. Slabo, pekne a láskyplne. Až sa musím zahniezdiť na mieste.

,,Poď sem, kočka."

Pobúchal na svoj rozkrok a ja ho poslúchnem. Obročmo si naňho sadnem a nohy dám za jeho chrbát.

,,Leží sa ti pohodlne ?"

Prikývne.

Popravde, myslím, že neležalo.

,,Na tvojom rozkroku som nesedela bez toho, aby som nejazdila. A bez toho, by si bol oblečený."

Akonáhle to poviem, prekvapená rozšírim oči. A on.. Sa rozosmial. Až tak, že schoval svoju tvár do ohybu medzi mojím krkom a kľúčnou kosťou.

,,Zlato, nehanbi sa za to, čo si povedala. V skutočnosti máš pravdu. Ale ak sa budeš cítiť nabodnuto, nezačni ma vyzliekať."

Uštedrím mu päsť do ramena. Hneď si to miesto chytil a bolestne sa rozkašlal.

,,Asi som mal teba nechať, aby si zložila Marka."

Úsmev mu stále neschádzal z tváre. Pravdepodobne schytal veľmi málo.

,,Niekedy vieš byť naozaj idiot."

Uchechtol sa.

,,Podľa mňa si myslíš, že som idiot stále, nie niekedy."

Pravda.

,,V skutočnosti máš obrovskú pravdu."

Venuje mi bozk na kútik úst.

,,Teraz ma ošetrite. Schytal som to za vás."

Otvorím lekárničku.

,,Vieš, keby si ma neuniesol, svoju peknú tváričku si teraz nemusel mať ako zdeformovaný nanuk."