Bodyguard √

19.kapitola

Jordan

Vystúpim z motorky a zložím si helmu. Mohol som počuť ťažké nádychy a výdychy dievčať. Zdravé sebavedomie, staranie sa o sebe a dobre vyzerať vždy niekoho dostane.

Zatiaľčo iné to dokážu potlačiť a byť skutočne mnou znechutené, iné to dajú von a nerobí im žiaden problém ukázať mi, že sa im páčim.

Bez toho, aby som im venoval pohľad, vybriem sa smerom ku škole a v rukách zvieram helmu, ktorou som pokojne mohol vraziť každému jednému žiakovi a nakoniec by sa čudovali, prečo som násilný, neuvedomujúc si, že ich zasraté pohľady dávajú všetko vedieť, odcudzujú, pýtajú sa nimi zákerné otázky, ktoré sa môžu dotýkať.

Násilie nemá ospravedlenie, to kurva ani náhodou. Ale ľudia vás k nemu ľahko posúvajú a ak máte mizerne odvedenú povahu, potom je násilie ako hodvábna látka okolo krku, ktorou sa síce možno nepochválite, ale určite sa v nej cítite sakra dobre. Lebo na konci toho násilia alebo krutých slov sa cítime dobre, je to uvoľnenie, ktoré je dostačujúce.

Privádzajú ma všetci do šialenstva. Všetky tie pohľady. Tie pohľady, ktoré ma odcudzujú za veci, ktoré som nevyviedol, za slová, ktoré nepovedal a myslia si, že najlepšie vedia, čoho som schopný, aký som a čo mám v pláne vopred urobiť. Súdiac, že to, čo robím, je zlé.

Iste, nebudem im dávať dôvody, búriť ich vecami, ktorými sa začnú postupne dusiť a šíriť ďalej. Žiaden kurva dôvod, len sa prispôsobiť životu, ďalej kráčať a žiť tak ako oni "vedia", že žijem. Bodka.

Prejdem tej, ktorá si tiež myslí, že najlepšie vie a možno je to pravda, kútikom oka si všimnem ako stisla pery a otočil sa ku mme chrbtom.

Vedel som, prečo je to tak. Moja riť vypadla z jej izby. Odišiel z ich domu, odišiel po sexe a nemusím hádať, aby som vedel ako sa po tom čine, ktorý som urobil, cíti.

Nebudem sa ospravedlňovať. Ani v prípade, že ma to môže naozaj mrzieť. Ona sama musí porozumieť dostatočne tomu, do čoho išla, do čoho vstúpila. Sme v tom obaja. Súhlasila rovnako ako som súhlasil ja. Nie som preto žiaden posratý zmrd. Ak vie, aký som, ako sa správam, žiadne varovanie nezachráni to, do čoho sa sama dobrovoľne rúca a nemôže očakáť nič lepšie a byť následne nahnevaná za chovanie, ktoré predvádzam. To, kurva, nedáva žiadne posraný zmysel.

Nemôže očakávať, že do dňa zmením prístup ani chovanie. Ani sakra náhodou. Takže jasné, môže mi prekážať ako sa mi vyhýba a otáča chrbtom, ale v skutočnosti s tým nič neurobím. Prídem tam a potom čo ? Správne. Pravdepodobne sa bude hrať na nedostupnú, ignorovať ma príde ako ďalšia vec, nadávky možno tretia.

Či už tam prídem alebo nie, obe varianty prídu na jedno hovno. Nie je tak, že sa nesnažím, keď úprimne, nemáme medzi sebou nič, čoho by som sa mal chytiť. Kým jej rozmýšľanie nebude na správnej strane, veci budú výbuchovať rovno nad jej hlavou. Ak sama nevie, čo chce, čo robiť so sebou.. čo sa dopekla očakáva odo mňa ?

Keď však uvidím blondínu stáť pri mojej skrinke, helmu stisnem tak moc, že keby videla biele hánky, zobrala by tie dlhé nohy na ramená a utiekla by rovno zo školy.

,,Prečo mi musíš vždy dosrať ráno ?"

Odstrčím ju a tu nastáva ten pohľad, ktorí vidia ľudia rôzne. Urobil som to jemne, avšak ona sa mi môže otrčiť chrbtom, ísť za kamarátmi a zrazu je to dopekla rovno obťažovanie, nemám žiadny zasraty dôvod ju strkať. Tam hneď dievča oproti, ktoré nič nevidelo, prikývne a povie inej, jasné, myslím, že je to naozaj debil, takto sa správať ku ženám. A ďalšia to potvrdí a povie, že to bolo naozaj silno, som obyčajný hajzel, ktorý nemá útcu.

Otvorím skrinku a strčím helmu dovnútra, všímajúc si, že kolieská v jej hlave pracujú, zmätená, ktorej časti sa ma povenovať viac. Práve ma strčil ? Práve bol ku mne hnusný ? Pozri, ono to je to ľahké. Nie je to pekné, v skutočnosti sa ti to nepáči, takže sa podľa toho riaď. Potom je v celku pre mňa prirodzené sa k tebe takto správať. Ak tebe na sebe nezáleží, prečo by mi malo záležať na mojom chovaní, ktoré si sama nechávaš ?

Pretože, povedzme si úprimne, keď je muž príjemný a milý, automaticky sa prispôsobí aj tvoja povaha, správne ? Z toho teda vyplýva, že každý sme iní. Tak ako menia povahy žien pri daných mužov, je to tomu aj naopak.

A predsa budem hajzlom ale ja, správne ?

Jasmine sa vystrela, ukazujúc, že som sa jej nedotkol avšak, opak bol pravdou. Nemusím byť géniu, ak sa hrá na hlúpu.

Každý však máme vlastné slabosti. A ak je to pekná tvár a nedostupnosť, potom dievča zaber, inak sa nikam dostatočne nepohneš.

,,Možno to bude tým, že pre teba začína každé ráno dosrato bez toho, aby si ma videl."

To síce v poslednej dobe nie je pravda, ale čokoľvek, Jasmine.

,,Vieš, uvažovala som.." nedokončila nič, pretože sa rozosmejem. Nie tak úplne na nej alebo si myslím, že je hlúpa. Na tom nezmyselnom dorážaní, o ktom sama dobre vie, že nás nikam nedostane.

,,Si jedno otrasné hovado, Jordan !"

Len myknem plecom. Čo viac dodať ?

,,Ale keby ti tu teraz roztiahnem nohy alebo si ich dám za hlavu, pretiahol by si mi aj uši !"

Vzdychnem si a znova ju odstrčím a zavriem skrinku, a bez toho, aby som venoval pohľad jej alebo Jacqueline, vybriem sa do triedy.

Psychológiu mám celkom rád. Omnoho radšej ako matematiku, ktorá je pre mňa asi tak cudzia ako cítať knihu po čínsky.

Na tejto hodine som uvoľnený, počúval výklad učiteľa, občas si niečo zapísal. To bolo zvyčajne. Dnešok však bol o stískaní päste, sánky a aj pier.

,,Kurva, videl si dnes Adams ? V tých nohaviciach ma neskutočnú riť !"

To boli prvé slová, ktoré ma donútili zúriť.

,,Pretiahol by som ju tak ako to robia ženám v porne. Aj keby sa jej to nepáčilo, idem do toho, pokračujem."

To boli ďalšie slová, ktoré ma vyprovokovali.

,,Kámo, mal by si to na ňu skúsiť. Teraz, keď je Braden mŕtvy, jeho sestrička sa môže aj posrať, neochráni ju."

Zúrivosť naplnila celé moje telo. Zasmiali sa ako posraté hovná.

Kopnem obom do spodku stoličky tak silno, že chalani prevalili lavicu, ktorá zasiahla stoličky pred nimi a spustila sa tak reťazová reakcia.

Nestihli ani nič povedať, poriadne zereagovať moje ruky popadli ich hlavy.

,,To, že tu Braden nie je, neznamená, že ju, kurva, nemá nikto pod ochranou ! A áno, máš pravdu, v tých rifliach mala kurevsky dobrú riť, ale vieš, komu tá riť patrí ? Vieš, kto ju šuká ? Presne tak. Môj vták sa v nej zabára ako pštros. Je moja, je pod mojou ochranou. Ak si chceš zachovať ksicht a hlavne hubu, nekontroluj si nie len ju, ale aj seba."

V konečnom dôsledku som nikdy nepotvrdil, že nie som idiot. A som, pretože aj napriek tomu, že som ju svojim spôsobom ponížil, nedokázal som cítiť smiešny pocit v mojom srdci.

Vyletím z triedy, nereagoval na profesora, ktorý ma posielal do riaditelne.

Vybehol som schodmi na druhé poschodie, vyhľadal jej triedu a cez okienku sa na ňu díval pokiaľ som sa sám neukludnil a nerozhodol sa nasadnúť na motorku a ísť na cintorín.