Bodyguard √

28.kapitola

,,Jacqueline ? Ahoj, to som ja Taylor, si doma ?"

,,Ahoj. Som, deje sa niečo ?"

Jasne som mohla počuť na druhej strane telefónu hlasnú hudbu.

,,Nie, nie. Teda.. Ja neviem. Išla som s pár kamarátmi do baru a koho nevidím ? Opitého Jordana. Myslím, že potrebuje ísť domov. Alebo inak.. Myslím, že potrebuje teba."

Kamarátmi ? Ona má kamarátov ?

Iba si však hlasno povzdychnem a prejsem rukou po unavenej tvári.

,,Taylor.. Jordan je dospelý. Postará sa o seba sám."

Na druhej strane je ticho.

,,Vieš.. Keby ty si bola opitá a zavolám Jordanovi, nemusela by som mu písať ani adresu a sám by si ťa našiel. Išiel by bez okolkov. Išiel by, a bolo by mu úplne jedno, kde sa jeden druhý nachádzate a čo máte v tej konkrétnej chvíli medzi sebou."

A potom, bez pozdravu a čokoľvek, vypla telefón. Avšak akonáhle ho od seba stihnem odhodiť, pípla smska. Bola to správa z toho istého čísla. Obsahovala názov ulice a klub.

To, že poriadne neviem šoférovať, vie pravdepodobne každý. To, že nemá vodičák, vedia všetci.

No napriek tomu si aj tak zobriem Bradenove auto a pomaly ako slimák si to namierila do neznámeho klubu. Týmto tempom a rýchlosťou mu asi veľmi nepomôžem.

Všetci, celú cestu, po mne trúbili, obehovali a nadávali mi. Bola som z toho všetkého taká rozhodená, že skoro a veľmi nechtiac, podotýkam, zrazila človeka.

Keby to urobím, myslím, že dotyčný by ma veľmi ochotne strašil až do mojej vlastne smrti. A možno aj po nej. A potom by už nikdy viac nedal pokoj ani na druhej strane.

Auto odparkujem ako opitý vodič a vybehnem z neho, tvárim sa, že mi ani nepríde.

Vstúpim do klubu a predierala sa pomedzi ľudí rovno pri bar.

Najprv si myslím, že sa pri Jordanovi nachádzala Taylor, ale keď sa ku mne dotyčná osoba otočila, pochytím nutkanie ťahať dlhonohú krásku za vlasy.

Ty musíš byť krásna, čo ?

Dotyčná sa naňho lepila ako pijavica, motala okolo neho svoje choboty a možno naňho používala hlas zvádzacej upírky alebo sirény.

Nakoniec to však aj urobím. Veď viete, ten typ, ktorý urobíte a vy neviete prečo, totálne bez akéhokoľvek dôvodu. To sekundové nutkanie, ktorému neporumiete, iba si ho vypočujete a urobí tú vec v podstate za vás. Zdrapím dotyčnú za vlasy a stiahnem ju dole.

Letela na zem ako ťažké vreco zemiakov a keď dopadla, nohy mala inde a ruky tiež. A najhoršie bolo, že stále rovnako krásne. Môžem ju aj zbiť a bude pravdepodobne vyzerať ešte lepšie.

Cez tú hlasnú hudbu som nemala šancu počuť jej krik, čo je veľká škoda vzhľadom, že to by bolo aspoň nejaká útecha, keď už teda aj na zemi vyzerá lepšie ako ja na nohách.

,,Kurva, čo mi dali do pitia ?"

Zabrblal Jordan a otočil k sebe prázdny pohár.

Myslel si, že to, čo sa udialo pred nim, nebolo skutočné ?

Hlasno sa rozosmial. Možno nad prázdnym pohárom, možno nad tým, že si myslí ako veľmi je opitý.

Prekročím dievčinu na zemi, myslím, že ma chce zabiť, ale niekde sa zjaví Taylor a začne ju ťahať preč, teraz už sediac na zemi. A medzitým mi ešte moja najlepšia kamarátka zamáva, zdá sa, že ma víta, ale hodím kráske ospravedlňujúci pohľad. Síce ma naozaj nemrzí to, čo som urobila, ale predsa..