Bodyguard √

6.kapitola

,,Nemôžem uveriť tomu, že si si skoro zlomila ruku kvôli vlastným zvratkam !"

Zasmiala sa na celú chodbu Taylor a pokrúti neveriacky hlavou akoby to bolo niečo, čo sa reálne nemôže stať.

,,Nemôžem uveriť, že si urobila Bradenovi striptíz a následne ešte pritom aj zaspala, ty hotová zvodkyňa," vrátim jej a snažím sa otvoriť skrinku druhou rukou. Tá druhá značne bolela a nemohla som ňou ani pohnúť.

,,Bod pre teba, Adams," povie kyslo, predstavujúc ako to asi muselo vypadať. No, zlato, nesnaž sa, bolo to predovšetkým bolestivé, nie zábavné. To bude až o taký rok, viac rokov.

,,Ale musím povedať, že radšej urobiť striptíz tvojmu bratovi ako sa za triezva pošmyknúť na vlastných zvratkách," zasmiala sa znova.

Občas je skvelé na tom, že sme najlepšie kamarátky to, že nezdieľame rovnaké názory.

,,Ohromne vtipné, Taylor. Budem sa smiať ešte veľmi dlho," poviem ironicky.

Taylor sa striasla.

,,Bože, si ako tvoj brat, Lin."

,,To je skvelé, nie ?"

,,Keď budeš mať toľko chlapov, čo tvoj brat bývaliek, potom to bude skvelé. Teraz je to hrôzostrašné," znova ju striaslo.

,,Si vážne krava, Tay."

Úprimne, vážne seriózne úprimne, sa usmeje.

,,To je skvelé, nie ?"

,,Skvelé to bude vtedy, keď budeš dávať mlieko."

,,Dnes vedieš, Adams. Máš druhý bod. Tuším ťa Jordanova prítomnosť nejakým zvláštnym spôsobom napĺňa."

Taylor na mňa hodí významný pohľad akoby sme s Jordnamom v mojej izbe robili také veci, za ktoré ktoré by sama striptérka hanbila.

,,A tebe, naopak, nejak nerobí dobre prítomnosť môjho brata."

A možno, len možno, je tomu skôr naopak. Nevravím, že Branden je dôsledne verný, vždy milý, nedokáže byť zlý alebo nepríjemný, ale má značne dosť veľa dobrých vlastností, ktoré by mu dokázala zničiť.

,,Vzhľadom k tomu, že som mu chcela urobiť striptíz, môžem súhlasiť."

,,Berme však do úvahy, že Braden ťa berie skoro ako sestru."

,,Vždy ma brali zvrátenosti," povie a jej verím. A naozaj, neraz som takých veci bola v prvej rade.

,,Dobre, vidíme sa na obede, maj sa, Tay," chcem jej zamávať, ale to nepôjde. V jednej ruke držím knihy a druhá je rada, že po tom páde ešte žije.

Cestou do triedy, v sprievode hlasov na chodbe, hreším a nadávam. A tiež dúfam, že mi to pomôže cítiť sa lepšie.

,,Páni, ženská, teba sa musí báť aj samotný diabol," zaznelo za mojím chrbtom, prudko sa otočím a moje knihy spadnú na zem a trafia veľkú, mužskú nohu. Nikde nezaznelo, že môj život ani myšlienky nie sú samé klišé. Naozaj by to bez takýchto vecí fungovalo ?

,,Kurva !" zhreží hlas a chytí si nohu a myslím, že ho trafil špic jednej z kníh.

,,Prepáč, prepáč, prepáč !" Ale úprimne, nie som si istá či skutočne cítim nejaký druh ľútosti.

,,Dnes nemám žiadne narodky, Jac," zasmeje a nohu položí späť na zem.

Zodvihnem svoju knihu a akonáhle sa vystriem, mám automatické nutkanie ich znova zhodiť, ale udržím ich na neschopnej ruke, ktorá už musela byť pravdepodobne oslabená.

,,Mike !"

,,Sakra, ženská, ty si nebezpečná !" povie mi so smiechom, ale nie som si istá či sa skutočne baví.

,,Tento pohľad už poznám," zasmial sa znovu. Neuveriteľné.. stále sa smeje. Takže je naozaj dobrý hráč alebo sa skutočne baví ?

,,Čože ?" Spýtam sa, možno vediac, aký pohľad myslí. Pretože úprimne, musím ho mať vypísaný v tvári. Ten, keď vidíte niekoho, kto sa vám páči a možno nechcete, aby to dotyčná osoba vedela, takže sa to zároveň nejakým spôsobom snažíte zakryť.

,,No ten pohľad poznám, z párty, nepamätáš sa ?"

Hmm, nechcem si to pamätať. Stále tú noc neľutujem, nemám prečo aj napriek tomu, že sa moje telo ocitlo na zemi a rozprávala nezmysly, ale pamätať si a zabudnúť, je iná vec.

,,Tak to môžeš byť rada, že si nepamätáš, skoro ste tam s kamarátkou predviedli striptíz."

Zasmeje sa plné hrdlo a áno, až teraz sa rozhodne baví. Takže mlčím, snažím sa trápne usmiať, možno zahanbene a nepoviem, že si to pamätám.

A zdá sa, podľa jeho výrazu, že sa mu nás tanec páčil. A to si nemyslím, že bol okúzľujúci a dokázal niekoho vzrušiť. Striptíz je stále striptízom bez ohľadu na to ako človek vyzerá alebo mizerne tancuje.

Takže sa stále snažím usmievať hanblivo akoby som vlastne ani nevedela, čo to slovo znamená. Alebo sa mu snažím dávať vedieť, že taká nie som. V skutočnosti to, aké mám myšlienky alebo čo rozprávam, ešte neznamená, že taká naozaj som.

,,Ďakujem za narodeninový darček. A to aj napriek tomu, že nepatril mne," povie, usmeje sa, tentoraz úprimne a chcem mu to vrátiť a dať mu vedieť, že ho rada vidím, ale časť zo mňa predsa len cíti určité zahanbenie. A to voči sebe. To, čo som predviedla na jeho oslave nie je začiatok, ktorý som si neraz predstavovala. Už teraz viem, že takto dobré vzťahy nezačínajú.

Sledujem ho odchádzať a zároveň hľadám telefón.

Jacqueline:Preboha, Taylor, ty si u seba doma pokračovala vo striptíze !

Taylor:Viem ! Spolužiak mi hodil drobné pod nohy ! Chápeš ? Drobné !

Jacqueline:Počkať.. Teba rozčuluje viac to, že ti hádže drobné a nie to, že sme robili striptíz ?

Taylor:Stojím za pár drobných ?!

Hmm, asi nie ?