Bodyguard √

39.kapitola

Ležím na posteli a prehadzovala sa. Nemohla zaspať. Nevedela som prečo. Akonáhle mi telefón zasvietil a rozviesti celú izba, nahnem sa a chytím ho do rúk, kliknem na prichádzajúcu správu.

Mark: Pred dverami ťa čaká darček.

Nie som si istá či sa mi to páči alebo nie. Preto idem pomaly dole schodmi, neistá, čo ma za dverami môže čakať.

Otvorím ich a ustúpim, snáď akoby som bola pripravená kedykoľvek začať bojovať.

,,Jordan ! Oh môj.." zakryjem si rukami ústa.

Ležal tam, celý krvavý a nehýbal sa. Kľaknem si vedľa neho a chytím jeho tvár do svojich rúk.

,,Jordan.." neudržím to a rozplačem sa.

,,Zobuď sa."

Trasiem si sním a chcem ho surovo preplieskať, ale bojím sa, aby mu som neublížila ešta viac. Celú tvár mal krvavú a natoľko, že nebyť stavby jeho tela, neviem, kto je.

,,Pokoj, kočka, vnímam ťa, som tu."

Hlas mal chrapľavý a odrážal bolesť. Obrobskú bolesť.

,,Vystrašil si ma," ozvem sa plačlivo, hlas mi zlyhá. Aj cez to, ako vyzeral a ako sa cítil, sa usmial.

,,Prepáč, zlato."

Akoby bol ten idiot šťastný, že vidí ako ma bolí to takto vidieť.

Potiahnem nosom a odrhniem si prameň vlasov z tváre.

,,Zavolám ti pomoc."

Jordan zakašlal a pokrútil hlavou.

,,Nie, narobíš ešte viac problémov. Som v poriadku. Len mi pomôž dostať sa dovnútra. Alebo bližšie k tebe."

Chytím ho a snažím sa ho postaviť.

,,Si veľmi ťažký, Jordan."

Akoby vďaka tej krvi, ktorú na sebe má, vážil ešte viac.

Uchechtol sa.

,,Ty sa vážne teraz smeješ ?"

Skvelé a mne tuhne strachom srdce.
Prikývol.

,.Čo ti je smiešne ?"

,,Som taký ťažký ako som pekný ?"

Pokrútim nad ním hlávou.

,,Ak by si nebol zranený, dorazila by som ťa."

Zasmial sa, ale následne sa jej zahľadel do očí.

,,Ešte raz prepáč, kočka."

Odniesniem ho dnu a opatrhne ho posadím na gauč.

,,Máš šťastie, že je koženný."

Cez bolesť sa zasmial.

,,Ver mi. Ak by si vedela, koľko orgazmov sme z neho s Bradenom zotierali, priala by si vtom momente aj gauč s klincami."

Šokovane vypúlim oči, na čo sa roziasmial, ešte si dostatočne neudomujúc, že nie som práve v pozícii, ktorej by mal niečo takéto vravieť. Ale očividne ho udreli aj do hlavy.

,,Nežartujem."

Jasné, že nie. Ani v prípade, keď si zmlatený a krvavý.

,,Radšej by som brala, keby ťa zbili tak, že aj tvoj jazyk by bol zdeformovaný."

Až po chvíli uvedomím, čo som a pohľad, rovnako aj hlas, mi zmäkol.

,,Jordan.."

Mykol bolavým plecom, ale v jeho očiach môžem vidieť bolesť.

,,Naozaj nechceš zavolať pomoc alebo ísť do nemocnice ?"

Pokrútil hlavou a prehodil si ruku cez boľavé brucho.

,,Ako som povedal vonku, narobíš nám problémy."

,,Prečo ?"

Zošuchol sa nižšie na sedačke a pozrel na mňa spod privretých viečok.

,,Braden vyviedol niečo kurevsky zlé, Jacqueline. Veľmi zlé. Ak teraz pôjdem do nemocnice, čo im povieme ? Padol som zo schodov ? Je vidieť, že ma niekto dokalíčil a nahlásia to na políciu. Mark sa z toho vyvlečie, ja mu zaplatím ešte aj za auto. Jeho kamarátovi dlžím kopec prachov, Jacqueline. Ak by to zistili policajti.. Je to strašne komplikované."

Zamračím sa naňho.

,,Na čo si požičiavaš peniaze, keď ich nevieš vrátiť ?"

Je to hlúpa, ja viem. Ale zároveň vykĺzne tak ľahko akoby to zároveň bola záhada sveta, ktorá je príšerná na počúvanie.

Jordan sa zasmial.

,,Počula si moju prvú vetu ? Braden. Pred nehodou ukradol kopec peňazí a trávu Markovmu nabuchanému kamarátovi."

Tentoraz sa zasmejem ja.

,,Vážne, Jordan ? Prečo svoju neschopnosť hádžeš na svojho mŕtvého kamaráta ?! A vôbec.. Ako môžeš veriť, že Braden užíval trávu ?!"

Viem, že to, ako mu neverím.. a už vôbec v tomto stave, ho bolí, ale zastaviť slová slová ? Rovnako ťažké ako ich vrátiť späť.

,,Nevravím, že ju užíval. Iba že ich ukradol. K tomu.. Mark mi povedal, že predtým ako havaroval, našli v jeho tele trávu. Je policajt, vieš, že k týmto veciam má prístup."

Jacqueline so slzami v očiach pokrútila hlavou. Tomu jednoducho neverím.

,,Nie, ja tomu neverím.. Nie, rozhodne nie. Ako môžeš ty ?"

,,Jac.. Braden mal tajomstvá, o ktorých som nevedel ani ja. Ani Jenna."

Zamračím sa naňho.

,,Ako teda vieš, že nejaké mal, keď to boli tajomstvá ?"

Zavrel oči a na chvíľu sa nechal unášať vlastnou bolesťou. Vyzeral, že je to príjemné. Konečne cítiť iný druh bolesti.

,,Povedala mi o tom jeho psychologička."

Posadil sa vyššie a zahľadel sa do mojich očí.

,,Braden mal kopec sračiek, Jac. Jedno obdobie bol zo života totálne v prdeli. Nechcel ma vidieť, zatváral sa v izbe, nejedel. Hnevalo ma to. Braden bol viac ako len najlepší kamarát. Ja som bol vždy ten so sračkami, nie on. Hnevalo ma a zároveň ma mrzelo, že taký bol. Povedal mi, že ide za Jennou, ale klamal. Jenna vtom čase nebola v meste. Sledoval som ho. Po skoro hodine od psychologičky vyššiel v lepšom stave a večer sme už boli vonku a bol to zase Braden."

Hľadíme si jeden druhému do očí. Aj cez to, že on ich mal napuchnuté. A vôbec sa radšej nepýtam ako veci, ktoré by vedieť nemal. Ako sa k nim dostal.

,,Prečo o tomto jeho stave neviem ?"

,,Bola si u Taylor. Bola si u nej strčená neustále. Dosť z jeho zlých stránok si vynechala."

Pocítim bodnutie do srdca. Ostré, boľavé a keby nebolo vykrvacané vďaka Bradenovi, teraz by už rozhodne vykrvácalo.

,,Koľko tomu mužovi visíš ?"

Keby mohol, rozhodil by rukou.

,,Nerob si starosti, ja to zariadím."

Priblížim sa k nemu a následne sa k nemu pritúlil.

,,Budeš krvavá."

Neodpovedám, nemyknem plecom, nič. Iba hľadím pred seba a tisnem ho k sebe. Úplne moc. Aj keď je zbitý a prehral, sálala z neho mužnosť a ochranárstvo. A taktiež aj bezpečie. A neuveriteľne veľká sila a cit. Vyžaruje presne to, čo my ženy potrebujeme.

,,Ty si môj liek, Adams."

Stisnem ho ešte pevnejšie.

,,Zvládaš to ?"

Uchechtol sa.

,,Takto to vydržím veľmi dlho, kočka."

Pozriem na jeho tvár.

,,Milujem ťa, Jacqueline."