Bodyguard √

8.kapitola

,,Môžeš mi povedať, čo ste tu vy dve robili ?"

Nestihli sme nič.

Pri tej predstave sa som chcela pousmiať, ale vzhľadom k jeho pohľadu to poriadne zvážim.

,,Chceli sme upratať. Vieš, spravili sme moju izbu, mňa napadlo upratať Bradenovi a Taylor tebe, tak sme sa do toho dali."

Preložil si ruky na prsiach a počúval ma. Prikývol, akoby sa snažil tomu porozumenieť a dával si za pravdu, pretože sa to zdalo naozaj logické.

,,Zaujímavé. Keď som odchádzal predchvíľou z Bradenoven izby, mal to to tam stále rovnaké."

A dopekla..

,,Tak sa pýtam znova. Čo ste tu vy dve robili ?" Priblíži sa ku mne a ja cúvnem.

,,Chceli sme tu upratať !"

Rozhodím rukami, akoby áno, dopekla, naozaj som chcela upratovať a on mi neverí. Trafím však stenu, čo je ako pripomienka môjho hlúpeho správania, preto si, rovnako ako on, založím ruky na hrudníku.

Sakra, to bolí.

,,Koľkokrát sa to budem pýtať ?"

Jeho hlas bol síce pokojný, ale výraz hovoril niečo iné. Niečo ako: keď mi to nepovieš, budeš mať na zadku puzgiere od mojej ruky.

Myknem plecom a pozriem sa inde. V tej chvíli môj pohľad upútala fotka. Chcem sa vybrať smerom k nej, ale zastaví ma nie len jeho hlasom, ale zároveň aj prudko chytí moju ruku.

,,Ak sa k nej priblížiš, zviažem ťa na posteli."

Vedela som, že je to varovanie, nie vyhrážka, ale za tú fotku by to podľa mňa rozhodne stálo. Klamem, jasné, že nie. A rozhodne ma ani najmenej neláka predstava zviazania na posteli. Nie, vďaka, mám sa rada voľne, nie zviazaná.

,,Kto je na nej ?" Spýtam sa, stále hladiac na tú fotku. A úprimne, snažím sa zakryť to, ako veľmi ma tá predstava, ktorú mi nechcenne vnukol, rozhodila. Pretože predsa len, stále na nej niečo bolo bez ohľadu na to, čo tvrdím.

,,Otázka za otázku. Ja sa opýtam, ty odpovieš a zase naopak."

Prikývla.

,,Čo ste tu vy dve robili ?"

,,Chceli sme niečo vyviesť.." chcem povedať, že "v tvojej izbe" ale jeho izba to nie je, pravda ?

Pristúpi ku me, výraz býka a ja zrazu nemám kde uhnúť. Na stenu sa pritlačím čo najviac. Tak moc až som si bola istá, že ju prebúram a skončím rovno na trávniku pred domom.

,,Kto je na tej fotke ?"

Neodpovie mi, namiesto toho sa kruto, ale zároveň úprimne usmeje a začne pomaly cúvať dozadu.

,,Ty si ma oklamal !" Skríknem a neviem prečo, strčím doňho, ale ním ani o milimeter nepohne.

,,Veď toto nie je ani tvoja izba, Jordan !"

,,Tak ma vyžeň, maličká," priblížil sa ku mne znova a to jemné slovo mi zašepká rovno do ucha ako tajomstvo, ktoré by som radšej počuť ani nechcela, pretože je príšerne kruté.

,,Uvidíme či sa ti to podarí," povie a usmeje sa, stále akoby mi vravel tajomstvo, ktoré zničí celú moju budúcnosť.

Hlupák, vravím si v duchu.
Hlupák, opakujem si.
Hlupák, je to ozvena, ale s tým, že sa ďalej pýtam .. čo mi to robíš ?