Bodyguard √

43.kapitola

Jordan

,,Chcem, aby si vedel, že z toho nemám dobrý pocit."

Jej hlas bol tichý a jasne som mohol počuť aj nesúhlas voči tomu, čo sa chystám urobiť. A nemôžem povedať, že ma to nevyľakalo. Ak Sally povie, že nemá z niečoho dobrý pocit, nedopadne to vôbec dobre.

,,Všetko bude v poriadku."

Neviem, koho som chcel ukľudniť viac. Jej pohľad však naznačoval, že vedela. Oboch. Rozhodne oboch. A možno viac seba ako ju.

,,Mal by si vedieť ešte niečo. Rock už nie je ten malý chlapec, ktorý ti večne brával hračky. Teraz je ako ten robot, ktorého si tak miloval. Tuším sa volal Back. Je ako tvoj Back skrížený s nabuchaným Hunterom. Ďalšou tvojou hračkou."

Zazrela na mňa.

,,Ty sa vážne smeješ ?!"

Pri tej predstave to inak ani nejde. Uštedrila mi lakťom do rebra.

,,Toto rozhodne použijem v boji."

Znova mi uštedrila lakeť.

,,Ide o život, Jordan. O tvoj. Žiadne srandy."

Ospravedlňujúco som sa na ňu pozrel a zabočili sme za roh.

,,Mal by si vedieť posledné dve veci."

Pozrela na mňa ako učiteľka na žiaka.

,,Minulý rok mu zomrela matka. Ak bojuje, myslí na to, aká bola. Hrozná, nestaral sa oňho a bola to štetka. A keď zomrela, posrala si to ešte viac. Bude ako boxovací stroj. A ďalšia vec, nemá rád, keď si z neho niekto počas boja uťahuje. To je nakopávaci motorček, aby ťa rovno päsťou zabil."

Ďalší roh. Posledný. V kruhu bolo asi pädesiat ľudí. Hluk a nadávky boli spúšťač toho, aby som to začal brať vážne.

,,Dávaj si pozor na rameno. Ak uvidí, že ťa bolí, využije toho."

Prikývol som a vyzliekol si tričko, ktoré som jej následne hodil.

,,Oh.. Hneď som si spomenula na tvoju rannú erekciu."

Uchechtol som a postrapatil jej vlasy. Je jasné, že jej to doteraz nie je príjemné. A to aj napriek tomu, že videla už niekoľkokrát a niekoľkokrát ho mala v sebe.

,,Tá erekcia ti kedysi bola veľmi dobrá. Nezabúdaj, aká si bola vždy rozšantená. Keby som ťa nešukal, myslel by som si, že si panna."

Pretočila očami a tričko si prehodila do druhej ruky.

,,Držím ti palce a bojuj. Bojuj tak, akoby išlo všetkým trom o život, ak by tu dvaja z nich boli. A pamätaj. Nezabil si ju."

Prikývol som a jej slová sa mi nedostali len do hlavy, ale aj do srdca. Krátko ma objala a rovnako ako ja, aj ona sa začala drať pomedzi ľudí.

Ľudia znova uzamkli kruh a ja som sa cítil ako zviera v klietke. A keď vytiahli telefóny, pocit sa zdvojnásobnil.

,,Vitaj doma, Hayes."

Otočil som sa za hlasom.

,,Toto nie je môj domov, Rock."

Zasmial sa a prekrížil si ruky na prsiach. Jeho bicáky boli veľké ako moja hlava.

,,Tak by som ťa mal čím skôr vyhodiť z toho môjho."

Bol by som mu za to veľmi rád. Môj domov teraz pokojne spí, vlasy ma určite prehodené cez tvár a jedna noha jej trčí cez posteľ. Ako vždy, keď spí.