Wild Heart [His Bad Boy Ways #4]

2. Náhoda je blbec

Úvodný obkec by Lis: 

Ahoj, ahoj, varovala som, že pribúdanie tohto príbehu bude viac ako pomalé, no myslím, že dva týždne, to je ešte celkom zvládnuteľný odstup. Netvrdím, že to tak bude vždy, ale minulý víkend som čo-to popísala a keďže som sa teraz dostala konečne k počítaču, tak som si povedala, že vás nebudem zbytočne dlho naťahovať :) 

P.S. Hore na obrázku máte moje predstavy hrdinov tejto časti HBBW. Samozrejme je na vás ako si koho predstavujete, ja len tak orientačne. A také info menšie, na Ruby som nenašla žiadnu vhodnú herečku, čiže musel postačiť random obrázok, ale naozaj ju vystihuje dokonale a Tyler... Môj hlavný problém je, že mi na mužské postavy žiadny existujúci človek nesedí, lenže potom som sa začala vracať k Danielovi Sharmanovi a...No, som doňho tak trochu buchnutá, čiže to musel byť jasný Tyler :D Čo si o caste myslíte vy, so far? 

Tyler

  Zobudil som sa na podlahe, celú pravú polovicu tváre znecitlivenú od toho, ako som ležal opretý o tvrdé drevené parkety. So zastonaním som sa prevrátil na chrbát a celou stíchnutou izbou sa rozľahlo desivé praskanie mojich stuhnutých kĺbov a kostí. Ako som tak zízal do stropu a čakal, kým ma vlastné telo prestane nenávidieť, snažil som sa rozpamätať na detaily včerajšieho večera.

Bol štvrtok, čo podľa harmonogramu znamenalo, že sme sa všetci stretli v „hlavnom stane", v polorozpadnutom moteli na okraji mesta, na partičku pokru, aby sme mohli predstierať, aká sme skvelá partia nerozlučných kamarátov, hoci sme sa väčšinou nemohli ani len cítiť. Zostal som len dokým som sa neuistil, že je jedna polovica zabratá do hádky o prachy a druhá pekne opitá. Potom som sa vykradol zadným vchodom a väčšinu noci strávil blúdením po meste.

Och, ale to nie je všetko...

Motal som sa okolo obchodnej ulice, nazeral do výkladov, či tam náhodou neuvidím tú istú bundu, na ktorú som si robil zálusk už v podstate od Vianoc, keď išla okolo policajná hliadka a ja som sa už len tak zo zvyku radšej rýchlo zdekoval. Museli ma vidieť, pretože išli za mnou a zachránila ma až spása v podobe pootvoreného okna na jednom z domov. Ani vo sne by mi nenapadlo, že vpadnem do izby práve Ruby Gellerovej, mojej niekdajšej spolužiačke zo strednej a sestre frajerky môjho brata.

Minnesota je fakt malá...

Namáhavo som vstal, rýchlo si skočil do sprchy, nech si v tele znova rozprúdim krv a prezlečený zbehol po schodoch dolu, kde v obývačke moji mladší bratia zápasili o ovládač. Zagúľal som nad nimi očami, napriek tomu, že už majú pätnásť, stále sa správajú ako keby mali päť. Niekedy som rozmýšľal, či sa náhodou nedelia o jeden miniatúrny mozog...

Mama stála v kuchyni a tak ako každé ráno, varila obed, ktorý lahodne rozvoniaval a pripomenul mi, že som od včerajšieho podvečera nič nejedol. Otvoril som chladničku a môj deň bol hneď o niečo krajší, keď som tam uvidel škatuľu jablkového džúsu, môjho obľúbeného. Odšróboval som ju a na ex vypil celý jej obsah.

„Tyler, vieš ako nerada to vidím, keď piješ priamo z krabice," povzdychla si mama a prihodila do hrnca akési bylinky. „A najprv by si sa mohol normálne najesť."

„Práve som to chcel – Do riti!"

Akurát som sa otáčal, že si vezmem z košíka na stole pečivo, keď mi padol zrak na nástenné hodiny a uvedomil som si, že je krátko pred deviatou, a teda, že jednoznačne nestihnem prísť načas na ďalšie kolo utrpenia v podobe verejnoprospešných prác. Členstvo v gangu má svoje nevýhody, hlavne, keď nás náš „šéf" posiela kradnúť do miestnych lekární v čase, kedy je v meste najviac hliadok. Verejnoprospešné práce sú riadna otrava, ale mohol som byť rád, že som neschytal horší trest.