Wild Heart [His Bad Boy Ways #4]

20. Medzi bratmi

*teatrálne odkašľanie* Už som ani neverila, že bude nová kapitola. Ani neviete ako ma to mrzí, ale bolo toho v škole veľa, potom som tri týždne na písanie nemala náladu a môj drahý mozog si myslí, že je vtipné, keď ma začne spamovať novými nápadmi, keď nemám poriadne čas ani na ti staré -_- Sľúbila by som, že do mesiaca určite bude nová kapitola, ale nechcem klamať, takže radšej pomlčím a budem sa len modliť, že si zo mňa múza prestane robiť dobrý deň -_-

P.S. Táto + nasledujúca kapitola budú zrejme emočne náročnejšie, takže ak si nechcete nechať skaziť náladu, radšej čítajte na vlastné riziko. 

  Tyler

Celý víkend som mal pocit, akoby som uviazol v surrealistickom sne. Zakaždým, keď som dostal pripomienku mojej cesty, vykoľajilo ma to, myseľ mi šrotovala na plné obrátky, srdce sa pokúsilo vyraziť z hrudníka. Došlo mi, že mám tendenciu zabúdať, že som kývol na tento plán a vždy, keď som si uvedomil, že je to skutočné, bol som vystrašený a vzrušený zároveň. O to viac, že som konečne robil svoje vlastné rozhodnutia, poslal gang aj všetko s tým spojené do kelu.

Ozovi som napísal o povolenie odísť vo chvíli, čo som sa v ten večer vrátil od Finna a odsúhlasil mi to. No aj tak som očakával návštevu alebo aspoň telefonát buď od jedného z verných pitbullov, alebo od samotnej ľadovej kráľovnej, aby zistili viac. Pripravoval som sa na to, obrňoval sa, aby som jej dokázal klamať s pevným, úprimným výrazom. Budem sa musieť hlásiť, zostávať v kontakte a informovať ich o mojom pokroku s Ruby, ale vďaka nim som mal veľa času naučiť sa umeniu klamať. Použijem proti nim presne to, čo použili oni na mňa, aby ma zmenili a odtrhli od rodiny.

Do pekla, začínal som sa byť za to na seba celkom hrdý!

V nedeľu som dostal esemesku od Cyrusa, aby som sa s ním stretol a ani som nezaváhal, keď som cez seba prehodil bundu, zašnúroval si baganče a zavrtel hlavou na mamu, keď sa ma prišla opýtať, či sa k nim pripojím na večeru.

„Musím niečo urovnať," vysvetlil som jej a neznášal, že jej musím hovoriť nie, že si musím odopierať čas s ľuďmi, čo sú pre mňa všetkým a zraňovať ich tým.

Tvár jej povädla, tie láskavé a nežné sivo-modré oči sa naplnili bolesťou a vinou, čo bolo ako schytať kopanec do bránice. Neznášal som, že som dôvodom toho výrazu.

„Poponáhľam sa, takže... Skús mi schovať pár sušienok?" nadhodil som, dúfajúc, že prelomím to ťaživé ticho medzi nami. Videl som to na nej, chcela čosi povedať a ja som radšej zdrhol skôr, ako na to mala možnosť, príliš dobre som vedel, že to moje čierne srdce neznesie. Ostatne, ako vždy.

Cyrus na mňa čakal na rohu ulice, schovaný v tieni stromov na okraji cesty. Niežeby tam vôbec bol niekto, pred kým by sa musel schovávať takto večer. Striaslo ma od zimy, trel som si dlane v nádeji, že si ich trochu zohrejem, keď som si pred ním zastal a nie po prvýkrát si uvedomil výhodu jeho svalov a zápasníckej postavy. Aby som bol úplne úprimný, existovali časy, keď som sa jeho a Kitta bál, len obyčajná myšlienka násilia a bolesti mi bola nepríjemná... Ale po rokoch v gangu – rozširovanie klamstiev, zrádzanie, porušovanie zákonov, strata vašej rodiny a samého seba – to vás prinúti prehodnotiť vaše priority.

„Nazdar, chlape," pozdravil som a potriasol mu rukou.

„Takže, čo je pravdy na tom, že nás chceš na dva týždne odkopnúť a ísť si užívať všelikade po Štátoch?"

Zastrašujúca vec na Cyrusovi – okrem toho, že bol stavaný ako Dwayne Johnson – bola, že zakaždým, keď prehovoril, jeho slová mali neodškriepiteľný výhražný podtón. Mohol vám len núkať pivo, podávať vám plyšového medvedíka alebo akúkoľvek inú neškodnú vec, a stále by vám to znelo nebezpečne. Ani po takej dlhej dobe, čo ho poznám som si na to nezvykol.