Wild Heart [His Bad Boy Ways #4]

35. Neospravedlniteľne sama sebou

Zdravím! Pripravení zistiť, čo si Tyler pre Ruby naplánoval? :D Ešte chcem varovať dopredu, že si nie som istá, či v sobotu bude kapitola, ale urobím všetko preto, aby som to stihla...

Ruby

Šli sme len pár minút, keď Tyler odbočil na okraj cesty a vypol motor. Vykukla som von oknom a všimla si široké a prázdne pole na pestovanie kukurice. Otočila som sa späť na Tylera, zmätená a aby som bola úprimná, tak aj trochu znepokojená. Než som však mala šancu niečo povedať, vystúpil z auta. Dvere na mojej strane spolujazdca sa rozgniavili a Tyler mi pokynul, aby som ho nasledovala.

„Poď von."

Váhavo som opustila pohodlie a bezpečie svojho auta a stále sa snažila odhadnúť, čo tu do pekla robíme a prečo strácame čas. Noc sa zatiaľ prehlbovala, takmer som v tej tme už ani nedovidela, kam kráčam. Musela som žmúriť, aby som vôbec videla Tylerovi do tváre, no prišlo mi, že sa usmieva a vychutnáva si môj zmätok.

„Prečo sme tu?" spýtala som sa a pritiahla si bundu bližšie k telu, aby som sa bránila pred studeným vetrom. Nie že by som Tylerovi neverila, ale čítala som a videla už kopu kriminálok – viem, že prázdne, temné pole uprostred ničoho je ako splnený sen pre každého vraha.

„Povedal som ti predsa, musíš sa naučiť, ako sa uvoľniť," prízvukoval mi.

Prikývla som. „Pamätám si, že si to vravel, ale čo s tým má pole na okraji cesty?"

Zasmial sa a vrátil sa tých pár krokov k autu. Naplnila ma panika, keď mi preblesklo hlavou, že ma tam možno nechá samu, kým on sa otočí a vráti sa späť do Minnesoty. Nechcela som si to priznať, ale včerajšok ma vydesil. Nie preto, čo sa skoro stalo, ale skôr preto, že som nedokázala odhadnúť, čo si Tyler myslí a čo urobí. Videla som ho v najhoršom, zistili sme, že som bola jeho záchrancom a tajným dopisovateľom posledné štyri roky a potom som naňho vybafla aj fakt, že s mužmi nemám žiadne skúsenosti. Neviem, mne to prišlo ako celkom dosť, čo treba spracovať.

Moje obavy pominuli, keď som začula hudbu, ktorá sa začala šíriť z rádia v aute a premenila to stíchnuté a mŕtve pole na menej hororové. No ak už nič iné, zamračila som sa ešte viac. O čo sa, do pekla, snažil? Zapol aj predné svetlá, zabalil nás do hmlistého oranžového svetla, takže som ho konečne videla jasne. Obišiel auto, oprel sa chrbtom o stranu spolujazdca, tvárou ku mne a založil si ruky na hrudi. Díval sa na mňa, ako keby na niečo čakal.

Nadvihla som obočie v nemej otázke a on na odpoveď zdvihol to svoje.

„Stále nerozumiem," priznala som.

„Tancuj, Ruby."

Zmohla som sa naňho iba zízať, istotne len žartuje. Ibaže, keď sa ani po celej večnosti nezačal smiať a iba na mňa ďalej vyčkávajúco hľadel, došlo mi, že to predsa len myslí smrteľne vážne.

„Č – čo?" vykoktala som. Prečo odo mňa odrazu chcel, aby som tancovala? Ako to súviselo s tým, že sa potrebujem uvoľniť? A najdôležitejšie, ako to, že sa celý tento nonsens začal obyčajným telefonátom od mojej sestry?

„Chcem, aby si robila, čo cítiš, že je správne," povedal Tyler. „Tráviš toľko času vo svojej vlastnej hlave, všetko prehnane analyzuješ a nadmieru premýšľaš, pripravíš si v hlave rolu, ktorá je na míle vzdialená tvojmu pravému ja, len aby si našla dostatok odvahy urobiť to, čo by skutočná Ruby Gellerová, tá plachá baletka, nikdy nespravila." Odpichol sa od auta a podišiel o pár krokov bližšie. Odolala som nutkaniu ustúpiť a ujsť pred jeho pohlcujúcim pohľadom. „Videl som pravú Ruby Gellerovú a viem, že si divoká a dobrodružná, odvážna a zvedavá. No držíš samu seba späť, nikdy neurobíš to, čo naozaj chceš, pretože si to vyhovoríš a vystresuješ sa. Práve teraz máš šancu byť neospravedlniteľne sama sebou."