Wild Heart [His Bad Boy Ways #4]

10. Korene zla

Ahoj, tak sa ozývam znova s novou kapitolou, ktorá možno vyšla lepšie ako som očakávala, no čo sa týka zradcovskej múzy, najďalej mi uniká -_- Ja viem, že vás tieto moje predslovy nezaujímajú, ale nedá mi to neospravedlniť svoju neaktivitu, keďže predtým som cez prázdniny dodržiavala svoj režim jednej kapitoly za týždeň a teraz som rada, že za mesiac niečo napíšem... Mrzí ma to, naozaj, asi už starnem alebo čo :D Budem však bojovať ďalej, pretože by mi bolo naozaj ľúto, keby som tento príbeh nedokončila... :) 

 Tyler

Merde, merde, merde! Toto sa nemalo stať, nemali ma prísť hľadať tak skoro! Byť v gangu bolo samo o sebe obmedzujúce, no mne to vždy prišlo, že som tam skôr väzňom, a nebolo to len tým, že som nenávidel byť jeho súčasťou a nemohol vystáť drvivú väčšinu svojich spolukumpánov. Ako Ozov tíšiteľ som bol priveľmi cenný, žiadny iný z chalanov si s ním nedokázal rady, keď dostal jeden zo svojich záchvatov a aj keď ho nemali radi a nikdy ho nerešpektovali ako nášho pravého vodcu, neopovážili by sa mu ublížiť.

Opatrne, aby si Cassidy nevšimol, čo sa deje, som vykĺzol zadným vchodom a všimol si dve povedomé postavy v čiernych kožených bundách, ako okupujú moju motorku. Mysľou mi prešla temná myšlienka, ako rád by som len Kittovi dolámal tie jeho mäsité ruky, keď som ho videl, ako mi ohmatkáva riadidlá. Nemal som rád, keď mi niekto iný chytal motorku, na to som bol až priveľmi majetnícky.

„Takže nie si mŕtvy!" húkol Cyrus a odhodil cigaretu na zem. „Ostatní si už robili starosti, či sa ti niečo nestalo, keď si sa neukázal."

„Netušil som, že s vami musím tráviť každú debilnú sekundu, mám aj rodinu, ktorej musím byť súčasťou," odvetil som a snažil sa ovládať svoj hlas. Posledné, čo chcem, je, aby im došlo ako veľmi ma štve, že sú tam. „A Kitt, vypadni preč od mojej motorky inak ti nabudúce prejdem po tých tvojich veľkých nohách!"

S tichým smiechom zdvihol Kitt ruky do vzduchu a odstúpil, staviac sa vedľa Cyrusa. Stále to bolo tak trochu šokujúce, aj po rokoch, čo ich poznám, že vyzerajú tak rovnako aj napriek tomu, že nie sú príbuzní. Neboli takí vysokí ako ja, no boli dvakrát širší, ich ramená objemné, ruky veľké asi ako moje stehná, ich pieskové vlasy zastrihnuté nakrátko na lebke... Obaja mali zápasnícku postavu a len tak medzi nami, milovali, keď mohli ľudí mlátiť. Považovaní za tých najneľútostnejších v gangu, bola to ich úloha trestať neposlušnosť v našich radoch.

Cyrus sa zahľadel na žltú budovu sanatória za mojím chrbtom a mne pokleslo srdce. Od chvíle, čo som bol odsúdený vypomáhať tu ako trest za moje zločiny som sa obával, že to Oz bude chcieť využiť a prinúti ma ukradnúť im všetky lieky. A teraz, po tom, čo som sa na dva dni vyparil bez vysvetlenia, mi títo dvaja šikanátori povedia, aby som urobil presne to, aby som dokázal, komu som skutočne lojálny.

„Nemohli sme si nevšimnúť tú krasotinku, čo máš vo vnútri," zapriadol namiesto toho. „Taká krehká, taká nevinná... Možno by si nás mohol predstaviť a my ju už čo-to priučíme." Vymenili si s Kittom pohľady, zlovestne sa pri tom škerili a mne bol zrejmý každý jeden úchylný detail toho, čo by Ruby radi priučili.

Kým som ich pozoroval, naplnila ma prudká nenávisť, neboli zo všetkých len najkrutejší, ale tiež si nesmierne užívali, keď mohli dievčatá zvádzať a potom im lámať srdcia, detailné príbehy o tom, ako ich dostali boli na programe každý večer a boli presne také hrozné, ako sú aj oni dvaja. Chváliť sa čímsi takým... Mal som ďaleko od svätca, bože, mal som ďaleko aj od toho, aby som bol dobrý človek, no myšlienka, že by som Ruby predhodil tým dvom sadistom... Existoval len jeden spôsob, ktorý by ich prinútil ustúpiť.